ADHD a antioxidanty

ADHD a antioxidanty

ADHD je porucha správania najmä u detí. Ide o poruchy nepozornosti, hyperaktivita a impulzivita s negatívnymi dôsledkami na osobný, sociálny, vzdelávací a profesionálny rozvoj.

Príznaky sa často objavujú u detí pred 12 rokom života. Diagnóza ADHD sa stanovuje vtedy, keď narušené správanie trvá dlhší čas (najmenej pol roka) a prejavuje sa doma aj v škole. Avšak ochorenie nepostihuje len deti a dospievajúcich, môže sa vyskytnúť aj u dospelých. Medzi možné príčiny patria genetické a iné faktory a taktiež kvalita stravovania môže ovplyvniť jej priebeh. ADHD sa lieči behaviorálnou terapiou a psychotropnými liekmi, tieto však často majú nežiaduce vedľajšie účinky.

Existujú štúdie, podľa ktorých môže ADHD ovplyvňovať imunitný systém a oxidačný stres. Pretože mozog má vysokú metabolickú rýchlosť, je obzvlášť náchylný na oxidačný stres. Môže spôsobiť poškodenie neurónov a zhoršiť funkciu mozgu. Niektoré štúdie ukázali, že existuje viac dôkazov o chronickom neurologickom zápale pri ADHD. Zvýšený príjem mikroživín- antioxidantov môže pozitívne ovplyvniť mozgové neuróny. Mnohé z týchto látok majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti a niektoré môžu prispievať k ochrane neurónov, ktoré by pri správnom zvládnutí mohli tiež ovplyvniť ADHD. Je už známe, že u detí s ADHD je väčšia pravdepodobnosť, že nemajú dostatok horčíka, čo znamená negatívny vplyv na energetický metabolizmus mozgu. Taktiež bol zistený aj nedostatok zinku. Zinok je dôležitým faktorom antioxidačnej ochrany, napr. zapojený do silného antioxidačného enzýmu SOD (superoxiddismutáza). Ak chýba zinok, mozog reaguje citlivejšie na oxidačný stres. Okrem toho ovplyvňuje aj imunitný systém, v ktorom zohráva aj zinok dôležitú úlohu. Selén plní funkciu antioxidačnú, môže chrániť určité nervové bunky napr. antioxidačný enzým glutatión peroxidázy. U pacientov s ADHD boli tiež zistené nižšie hladiny vitamínu D. Odporúčajú sa zaradiť aj fytochemikálie, napr. EGCG zo zeleného čaju, kurkumín, Pycnogenol alebo gingko biloba a ľubovník bodkovaný, ktoré tiež pôsobia antioxidačne a môžu pozitívnym smerom ovplyvňovať ADHD.

U pacientov s ADHD sa zistil tiež nízky príjem omega-3 mastných kyselín a bol pozorovaný nižší pomer omega-3 k omega-6 mastným kyselinám. Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležité pre dobrú funkciu mozgu; komponent pre neurónové membrány. Konkrétne EPA (kyselina eikozapentaenová) je dôležitá pre funkcie neurotransmiterov a neuronálnych signálov. Doplnenie omega-3 mastných kyselín zlepšilo príznaky ADHD v niekoľkých štúdiách.

Autori dospeli k záveru, že zvýšený oxidačný stres a poruchy imunitného systému sa považujú za príčiny neurónového poškodenia, ktoré tiež zohrávajú úlohu pri ADHD. K neurónovému poškodeniu prispieva aj napr. nevyvážený pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín, ako aj nedostatok niektorých mikroživín, napr. zinku a horčíka. Preto by mali byť do stravy zaradené antioxidanty a protizápalové a neuroprotektívne mikroživiny. Vzťah medzi stravou a ADHD je stále predmetom skúmania.

Zdroj : CentroSan -Aktuelle Studien und Angebote Annelies A.J. Verlaet a spol., Rational for Dietary Antioxidant Treatment of ADHD. In Nutrients, online publikovanie z 24.3.2018, doi: 10.3390 / nu10040405.