Ako ovplyvňuje počasie telo a myseľ
Každý z nás už niekedy pocítil vplyv počasia na organizmus. Podľa odborníkov je citlivosť na počasie veľmi rozšíreným javom. Citlivosť na zmeny počasia sa tiež nazýva meteosenzitivita. Starší ľudia sú citlivejší ako mladší, viac ženy ako muži, ľudia s oslabenou imunitou. Mnohí ľudia cítia blížiacu sa zmenu tzv. „v kostiach“. Iní trpia bolesťami kĺbov, hlavy alebo migrénami, cítia sa unavení alebo majú problémy s krvným tlakom, nedokážu sa sústrediť. Častým príznakom je podráždenosť, zlá nálada, nespavosť. Výkyvy počasia majú vplyv nielen na telesné ale aj na duševné zdravie. Meteosenzitivita teda znamená, že organizmus nie je schopný sa vyrovnať s náhlymi zmenami počasia, napr. s tlakom vzduchu, teplotným zmenám….
Pri zmene počasia sa organizmus musí prispôsobiť teplotným zmenám súvisiacim s počasím. Vysoké letné teploty sú rovnako nepríjemné a zaťažujúce, ako dážď či nízke teploty v zimnom období. Práve striedanie ročných období ako sú leto a zima a tiež prudké zmeny počasia môžu vyvolať zdravotné ťažkosti. Obdobie jari a jesene naopak organizmu prospievajú, nepríjemné býva „aprílové počasie“.
Zmeny počasia zvyšujú príznaky chronických ochorení. Ľudia, ktorí trpia takýmito stavmi, ako je napr. reuma, artritída, astma, popisujú, že sa príznaky ochorení v období zmien počasia zosilňujú. Bolesti kĺbov, dýchacie problémy môžu pociťovať viac ako inokedy.
Počasie je súčasťou nášho života, ovplyvniť však ho nevieme, preto sa musíme naučiť reagovať na jeho zmeny, ako lepšie znášať negatívne dopady zmien. Ak sa zmení vonkajšia teplota, organizmus reaguje tak, že musí tento výkyv regulovať. Často pri týchto zmenách dochádza k zmenám vo vegetatívnom nervovom systéme. Čím je zmena počasia extrémnejšia, tým viac sa organizmus dostane do zmätku. Faktorov, ktoré ovplyvňujú telesné pocity je viacero, nie je to len výkyv teplôt ale aj vlhkosť, vietor, tlak vzduchu, nedostatok slnečných lúčov, strava, prostredie v ktorom sa pohybujeme. Najmä rýchle a extrémne zmeny sú najviac zaťažujúce pre organizmus, pretože potrebuje určitý čas, aby sa zmenám prispôsobil. Zaťažujúci pre obehový systém je vlhkosť, vietor a dlhotrvajúci dážď, vysoké teploty a chlad. Organizmus za extrémnych teplotných výkyvov sa snaží udržať teplotu na fyziologickej úrovni 37 stupňov, a to pri vysokých teplotách potením a pri chlade zúžením ciev, čo prináša zmeny krvného tlaku. Ak nedodržujeme pitný režim, krvný tlak môže klesnúť, čo má za dôsledok vzniku bolesti hlavy a závrate. Chlad zasa opačne, môže zvýšiť krvný tlak, pretože organizmus vydáva menej tepla a znižuje sa cievny prietok krvi. Keď je organizmus vystavený vysokým teplotám, krv hustne a pri chlade sa ľahšie zráža. Štúdie preukázali, že citlivosť na počasie sa stala realitou.
.Ako najlepšie zvládať zmeny počasia?
Najlepšia je prevencia a úprava denného režimu. Organizmus sa dokáže lepšie prispôsobiť teplotným výkyvom ak sa čo najviac pohybujeme na čerstvom vzduchu a to za každého počasia. Dobrou prevenciou je pobyt v prírode za slnečného počasia aj dažďa. Nesmieme zabudnúť, že aj oblečenie musíme prispôsobiť danému počasiu. Výbornou metódou je otužovanie formou návštevy sauny či striedania teplej a studenej sprchy, odporúča sa vyskúšať relaxačné cvičenia, napr. pilates či jógu a nepochybne zdravá vyvážená strava a správny životný štýl. Určite treba brať do úvahy reálny fyzický a psychický stav. Ani ľudia trpiaci na chronické ochorenia by sa nemali vyhýbať pobytu na čerstvom vzduchu. O vhodnej prevencii by sa mali porozprávať so svojim lekárom. Netreba podceňovať ani psychické zdravie. Veľa ľudí pociťuje psychickú nerovnováhu najmä na jeseň. Taktiež aj stresové situácie značne ovplyvňujú citlivosť na počasie. Preto treba pri terapii a prevencii pristupovať holisticky s prihliadnutím na zdravotné ťažkosti a celkový zdravotný stav.
zdroj: https://www.medipreis.de/gesundheit/biowetter-und-sein-einfluss-auf-koerper-und-psyche, 10/30/2019 by Viola Malachowski
fofo: piyxabay