Iste každý z nás nielen počul o geneticky modifikovaných potravinách (GMP) alebo geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) ale sa aj stretol s geneticky modifikovanou potravinou. Existuje množstvo publikácii, video nahrávok, vedeckých podkladov, názorov, štúdií, ktoré hovoria za geneticky modifikované organizmy a potraviny ale niektoré sú namierené proti takýmto potravinám a organizmom. Dnes sa dá modifikovať genetická výbava živých buniek a organizmov modernými biotechnologickými postupmi, teda génovými technológiami. Výsledkom sú tzv. „geneticky modifikované organizmy“ (GMO).

Čo sú to vlastne tie geneticky modifikované organizmy?

Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú organizmy, ktoré prešli modifikáciou. Často sa používa slovné spojenie genetické inžinierstvo alebo moderné biotechnológie. Je to taký organizmus, ktorý nebol vyšľachtený na poliach a záhradách ako v minulosti. Genetickému materiálu sa umelo pridávajú nové vlastnosti napr. odolnosť rastliny voči chorobe, hmyzu či suchu, prípadne jej tolerancia voči herbicídom, vylepšenie vybranej črty potraviny alebo zvýšenie jej výživovej hodnoty, vyššia výnosnosť a pod..

Ide o vedomý zásah človeka do genetického materiálu rastlín a živočíchov. Geneticky modifikované, znamená, že ide o zmenené organizmy. Laicky môžeme povedať, že ide o proces, kedy sa použijú gény z DNA jedného organizmu a laboratórne sa vložia do génu druhého organizmu rastliny alebo živočícha, z génu rastliny do génu živočícha. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat alebo dokonca ľudí. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú to organizmy v ktorých bol genetický materiál (DNA) pozmenený spôsobom, ktorý nenastáva prirodzene. Napríklad geneticky modifikovaná kukurica MOB810 obsahuje gén baktérie Bacillus thuringiensis (Bt). Preto sa stretávame s označením „Bt kukurica“. Táto odroda vznikla preto, aby bola odolná voči škodcom. V praxi to funguje tak, že kukurica vďaka Bt génu produkuje toxín-bielkovinu, ktorý spôsobí usmrtenie akéhokoľvek hmyzu. Existuje teória, že táto bielkovina je tiež nebezpečná pre ľudský organizmus, avšak zatiaľ je nepotvrdená. Ďalším príkladom genetickej modifikácie je produkcia inzulínu. Inzulín sa produkuje tak, že sa do baktérie vloží ľudský gén a baktéria začne produkovať inzulín alebo do lososa sa vloží viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie, alebo sa zoberú kravské gény a vložia do prasaťa, aby malo strakatú kožu ako krava. Teda genetické inžinierstvo umožňuje skombinovať prakticky čokoľvek. Výsledkom sú tzv. „geneticky modifikované organizmy“ (GMO). Ak potraviny a krmivá obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, nesú prívlastok „geneticky modifikované“. Lídrom v oblasti geneticky modifikovaných organizmov je americká nadnárodná spoločnosť Monsanto, je najväčším výrobcom geneticky modifikovaných osív a Roundup, herbicídu založeného na glyfosáte. Podľa spoločnosti Monsanto cieľom genetickej modifikácie je znížiť straty a zvýšiť produkciu plodín a to vďaka odolnosti proti herbicídom. Táto informácia je vyvrátená, pretože všetky buriny si postupne budujú odolnosť voči herbicídom. Farmári tento problém riešia tak, že používajú väčšie dávky herbicídov a Monsanto vyvíja stále silnejší a silnejší herbicíd. Ďalej je to odolnosť voči teplotným vplyvom, odolnosť voči suchu, zmenu senzorických vlastností. Touto úpravou je možné zvýšiť obsah esenciálnych mastných kyselín, vitamínov a minerálov, ovplyvniť množstvo bielkovín, sacharidov. Napríklad úpravou obsahu sacharidov v zemiakoch sa dá zlepšiť ich chuť a vlastnosti pri smažení, alebo trvanlivosť paradajok sa dá predĺžiť. Genetická modifikácia môže byť prospešná aj pri alergiách na potraviny. Takmer všetky potravinové alergény sú bielkoviny. Modifikáciou je možné obsah bielkovín nielen znížiť ale aj celkom odstrániť. Geneticky modifikované potraviny majú svojich priaznivcov ale i odporcov. Vedecká obec a potravinársky priemysel prezentujú ich využitie v medicíne, diagnostike, technológiách či v agropotravinárstve. Monsanto tvrdí, že geneticky modifikované potraviny pomôžu vyriešiť hlad a podvýživu v rozvojových krajinách. Toto tvrdenie však neobstojí, vlastne sa dá povedať, že genetickú modifikáciu je potrebné zrušiť, pretože ide o hazard so zdravím, životným prostredím a so zdravím ekosystémov. Mnohí odborníci tvrdia, že geneticky modifikované organizmy by mohli zničiť ekosystémy a naopak, mohol by nastať potravinový kolaps. Sú teda geneticky modifikované potraviny (ne)bezpečné pre naše zdravie? Organizácia európskych spotrebiteľov vidí v geneticky modifikovaných potravinách niektoré riziká: geneticky modifikované plodiny môžu ohroziť vtáky a hmyz, kríženie plodín a zvierat s divými príbuznými druhmi môže mať nepredvídané následky, vznik rezistencie na antibiotiká, po zmiešaní genetického materiálu rôznych organizmov môže dôjsť ku vzniku alergií. Mnohé vedecké štúdie preukázali, že konzumácia geneticky modifikovaných potravín (GMP) má na človeka nespochybniteľne škodlivé účinky a to z pohľadu toxicity, kedy vzniká poruchovosť pôvodných génov a ich možné abnormálne fungovanie, ktoré môže ovplyvniť biochemické procesy rastlinného organizmu a viesť k produkcii neočakávaných toxínov a protilátok, ktoré potom človek ich konzumáciou do seba prijíma. Niektoré štúdie hovoria tiež, že geneticky modifikované organizmy ničia život na Zemi a to tým, že vedú k nadmernému výskytu hmyzu a buriny, zabíjajú včely a opeľovací hmyz, umožňujú chemickým spoločnostiam ovládať životy farmárov, kontaminujú prirodzené plodiny, náhodne rastúce geneticky modifikované organizmy sú zločinom, ničia životnú silu našej planéty.

Ktoré komodity sú dnes geneticky modifikované?

Ako prvý bol geneticky modifikovaný organizmus baktérie, ktorá produkuje inzulín. Ďalej to bol losos. Z rastlín je to kukurica, sója (celosvetová produkcia sóje je až 80% geneticky modifikovaná), zemiaky, známe ako „Amflora“, ktoré boli modifikované z dôvodu zvýšenia obsahu škrobu, zasadili sa v Nemecku, Švédsku a Česku (neskôr sa upustilo). Potom je to repka olejná, s ktorou sa u nás môžeme stretnúť, v USA je geneticky modifikovaná cukrová repa, ďalej bavlník, ktorý je odolný voči herbicídom. V minulosti rajčiny, momentálne sú to geneticky modifikované trávniky, stromy a jablká a to všetko napriek protestom širokej verejnosti. Ďalším problémom sú geneticky modifikované osivá, ktoré vytláčajú niekoľko tisíc rokov šľachtené odrody. Ak by sme stratili tieto osivá, boli by sme odkázaní len na geneticky modifikované osivá alebo hybridné osivá, ktoré síce nie sú geneticky modifikované ale už sa nedajú uchovávať pre ďalší rok. Z toho vyplýva, že naše jedlo by bolo závislé na spoločnostiach , ktoré produkujú geneticky modifikované organizmy.

Čo všetko produkovala a produkuje spoločnosť Monsanto?

Sú to umelé sladidlá ako sacharín a aspartam, z farmaceutík penicilín, inzulín, z herbicídov Roundup, Agent Orange, rôzne hnojivá a geneticky modifikované osivá. Treba sa zastaviť pri herbicíde Agent Orange. Je to herbicíd, ktorý bol použitý vo vojne vo Vietname pre zničenie miestnej zelene, avšak postrek s týmto herbicídom zasiahol aj obyvateľstvo. Negatívny účinok herbicídu na zdravie a začal prejavovať vážnymi zdravotnými komplikáciám, ktoré vyústili v to, že dodnes sa rodia postihnuté deti. Ďalším nebezpečným produktom spoločnosti Monsanto bol insekticíd DDT, ktorý sa ukladá do ľudského tela a telo sa ho nezbavuje. Negatívne pôsobí tak, že spôsobuje zväčšovanie nádorov a iné zdravotné komplikácie. Podľa niektorých názorov je herbicíd Roudup ešte toxickejší ako insekticíd DDT. Napríklad Holandsko a Srí Lanka zakázali predaj Roundupu. Tiež sa v praxi stáva, že mnohí farmári, ktorým Monsanto Roundup predáva, zomierajú na zlyhanie nervového systému. Toto všetko dokazuje, že tieto herbicídy sú nebezpečné pre ľudské zdravie. Štúdie tiež preukázali, že Roundup spôsobuje neplodnosť, link: http://www.freepub.cz/2013/nejprodavanejsi-herbicid-od-monsanta-zpusobuje-neplodnost/

Ako je to s označením geneticky modifikovaných potravín a krmív?

Genetickú modifikáciu organizmov a výrobu potravín zo surovín geneticky modifikovaných upravujú právne normy, ktoré majú zabezpečiť lepšie označovanie geneticky modifikovaných potravín a potravín a surovín obsahujúcich geneticky modifikované prídavné látky.

V právnych predpisoch EÚ sa stanovuje, že označiť sa musia všetky potraviny a krmivá, ktoré obsahujú GMO, pozostávajú z nich alebo sú z nich vyrobené, s výnimkou prípadov, ak je ich obsah v potravine, krmive alebo zložke pod úrovňou 0,9 % a je náhodný alebo technologicky nevyhnutný, napr. vyrobené z geneticky modifikovanej sóje MON-04032-6.

Právne predpisy EÚ nezakazujú používanie označenia „bez genetickej modifikácie“, ktorým sa naznačuje, že potraviny neobsahujú geneticky modifikované plodiny ani neboli vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov, a to za predpokladu, že sú dodržané všeobecné pravidlá označovania potravín, najmä to, že informácie poskytované spotrebiteľom nesmú byť zavádzajúce. Niektoré členské štáty sa rozhodli vlastné potravinové a krmivové výrobky označovať tak, aby bolo zjavné, že nie sú geneticky modifikované. Najviac geneticky upravovanou plodinou sú sója, repka olejná a kukurica. Modifikované potravinové prídavné látky ako napr. sladidlá, stabilizátory, dochucovadlá, zahusťovadlá sa podľa súčasnej legislatívy nemusia označovať v zložení výrobku.

Ako je to s geneticky modifikovanými organizmami na Slovensku a v krajinách Európskej únie?

V EÚ sa na obchodné účely pestuje jeden druh geneticky modifikovanej kukurice – MON 810. Dnes sa tento druh kukurice pestuje u nás na Slovensku, a tiež v Česku, Rumunsku, Španielsku a Portugalsku. Genetická modifikácia výrobku slúži na ochranu plodiny pred nebezpečným škodcom – európskej forme vijačky kukuričnej. MON810 sa pestuje v piatich členských štátoch. Kukurica MON810 sa pestuje na Slovensku v Trnavskom a Košickom kraji. V Rakúsku a Maďarsku je zakázané pestovať geneticky modifikovanú kukuricu. Aj v ďalších európskych krajinách platí zákaz pestovania modifikovanej kukurice v Nemecku, Francúzsku, Bulharsku, Grécku a Luxembursku. Preto si pri nákupe napríklad maďarskej kukurice môžete byť istý, že nekupujete geneticky modifikovanú potravinu.

Podobne ako pestovanie, aj umiestňovanie geneticky modifikovaných organizmov na trh EÚ a používanie ich odvodených produktov v potravinovom a krmivovom reťazci podlieha povoleniu EÚ, ktoré je podmienené preukázaním absencie rizika pre zdravie ľudí a zvierat i životné prostredie a podrobným posúdením v kompetencii Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín v spolupráci s vedeckými subjektmi členských štátov.

Podľa dostupných údajov EÚ potrebuje na výkrm hospodárskych zvierat viac než 36 miliónov ton ekvivalentu sóje ročne. Ročne však vypestuje len 1,4 milióna ton sóje, ktorá nie je modifikovaná, keďže v EÚ je pestovanie geneticky modifikovanej sóje zakázané.

Chov hospodárskych zvierat v EÚ je preto veľmi závislý od produkcie rastlinných proteínov v tretích krajinách. EÚ preto dováža sójovú múčku a sóju z iných krajín. Tieto produkty pochádzajú najmä z tretích krajín, kde je pestovanie GMO rozšírené – 90 % má pôvod v štyroch tretích krajinách, kde geneticky modifikované druhy pokrývajú približne 90 % obrábanej pôdy s výsadbou sóje, najmä z Brazílie, kde geneticky modifikovaná sója predstavuje až 89% z celkovej produkcie, z Argentíny, kde sa pestuje 100% geneticky pestovanej sóje, ďalej z USA, kde sa pestuje až 93% geneticky modifikovanej sóje a z Paraguaja, kde sa až 95% pestuje geneticky modifikovaná sója.

Čo sa týka potravín, počet geneticky modifikovaných výrobkov predávaných na trhu EÚ je nízky. Mnohí prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sa rozhodli nepredávať geneticky modifikované potraviny. To môže súvisieť s požiadavkami na povinné označovanie zakotvenými v právnom rámci upravujúcom geneticky modifikované organizmy, ako aj s dostupnosťou alternatív bez genetickej modifikácie.

Medzi ďalšie geneticky modifikované kultúry, ktoré sa môžu pestovať na území Európskej únie, je niekoľko druhov modifikovanej bavlny, cukrovej repy H7-1, repky olejky a sóje. Všetky tieto rastliny sa môžu pestovať v "skúšobnom" režime, a nie na predaj alebo jedenie. Iné geneticky modifikované kultúry sa nemôžu pestovať v Európskej únii ani na obchodné ani na testovacie účely.

V súčasnosti sa na našom trhu môžeme stretnúť s geneticky modifikovanými produktmi z radu rastlinných olejov ako CERESOL, ktorý je zložením rastlinných olejov, obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, RASTLINNÝ OLEJ JEDLÝ je zmes rastlinných olejov a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, BROLIO je zložením sójový olej a obsahuje geneticky modifikovanú sóju MON-04032-6, ZMES RASTLINNÝCH OLEJOV Euroshopper, GAZDA stolový olej, obsahuje geneticky modifikovanú sóju.

Zdroj: 

http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-4778_sk.htm

www.badatel.sk

http://www.mamastory.sk/jedlo/ake-geneticky-modifikovane-potraviny-sa-pestuju-na-slovensku-v-europskej-unii

http://cec.truni.sk/vczv/kurzy/skola/geneticky_modifikovan_potraviny.html

http://www.freepub.cz/2014/monsanto-vse-gmo-praktikach-teto-firmy-klein/

Foto: wikipedia