Je cukor nepriateľ?

Je cukor nepriateľ?

Čo sa vám vybaví pod pojmom cukor? Sladké pokušenie? Kus čokolády? Biely jed? Droga?

Cukor sa stal bežnou potravinou v našom jedálničku, prečo sa teda považuje za škodlivý? Odborníci hovoria, že je to preto, že prírodné cukry a sladidlá sme vymenili za rafinované cukry a priemyselne vyrábané potraviny v ktorých sa rafinovaný cukor nachádza tiež vo forme skrytého cukru. Škodlivým sa stáva hlavne v kombinácii s tukom a ak ho konzumujeme priveľa. Skutočné informácie o sladkom pokušení a jeho následkoch pozná len málokto. Len nepatrné množstvo ľudí tuší, že cukor má na svedomí vznik mnohých civilizačných ochorení.

Čo je cukor? Cukor ako ho poznáme v dnešnej podobe je rafinovaná a kryštalizovaná sacharóza. Ako alternatívy k repnému rafinovanému cukru poznáme: zemiakový cukor, javorový sirup, kukuričný sirup, inulínový sirup, agáve sirup, obilné slady a sirupy, trstinový cukor, fruktózový, hroznový cukor, pšeničný a špaldový sirup, cukor z kokosových kvetov, datľový sirup, melasu a mnohé ďalšie.

Ako vnímame cukor? Cukor sa stal pre jeho sladkú chuť obľúbeným sladidlom a je samozrejmosťou. Využíva sa na ochutenie pokrmov a nápojov, používa sa pri varení a pečení, v cukrovinkách, keksíkoch, zmrzlinách, čokoládach ale aj v mnohých priemyselne vyrobených potravinách. Mnohí z nás si sladkú maškrtu doprajú každý deň. V súčasnosti klasickému repnému rafinovanému cukru konkurujú alternatívne sladidlá či už prírodného alebo syntetického pôvodu. Však nie je cukor ako cukor. Ľudský organizmus, obzvlášť mozog potrebuje pre svoju správnu funkciu sacharidy a hlavným dodávateľom energie je cukor. To ale neznamená, že potrebuje priemyselne vyrobený cukor. Je dôležité, aby sme rozlišovali cukor v prirodzených potravinách a cukrom priemyselne vyrobeným. Je treba zdôrazniť, že prírodný cukor žiadny priemysel nedokáže vyrobiť ani napodobniť.

Nemecký vedec Andreas Sigismund Marggraf v roku 1747 po rozličných pokusoch objavil, že niektoré rastliny neobsahujú len podobnú látku cukru ale skutočný cukor, ktorý je totožný s cukrom z cukrovej trstiny. Čistý cukor izoloval z troch rastlín, z repy cvikly (Beta vulgaris var.cicla) tiež nazývanú biely mangold, tzv cukrový koreň (Sisrum dodonaei) a kŕmnu repu (Beta vulgaris). Podrobne popísal získavanie cukru zo šťavy z týchto rastlín. Marggrafov objav uviedol do praxe Francois Charles Achard, ktorý v r. 1802 založil v nemeckej ríši prvú rafinériu repného cukru. Poznáme rôzne druhy cukru, hnedý, biely kryštáľový , kockový, práškový, cukor krupička a iné, ktorých vlastnosti sú závislé od rôznych štádií spracovania a ďalších úprav. Súčasný biely rafinovaný cukor sa vyrába zo šťavy repy cukrovky. Po jej spracovaní sa získa surový cukor, v ktorom sa však už nenachádzajú žiadne prospešné látky. Tento surový cukor sa ďalším spracovaním v rafinériách za pomoci vápna a kyseliny uhličitej premieňa na cukor spotrebný, ktorý sa ešte vybieli kyselinou sírovou. Na záver prechádza filtráciou cez živočíšne uhlie a nakoniec sa kryštalizuje. V poslednom čase sa prezentuje hnedý cukor, vysvetlením je, že obsahuje vitamíny a minerálne látky a je teda považovaný za zdravší ako biely rafinovaný cukor. Podľa niektorých výskumov sa v hnedom cukre nachádza len mizivé množstvo minerálov a vitamínov.

Ako ovplyvňuje cukor naše zdravie? Nadmerná spotreba cukru, sladkých nápojov, cukroviniek, keksíkov, sušienok, čokolád, priemyselne vyrobených zákuskov a potravín spôsobuje mnohé zdravotné problémy. Trvale zvýšená hladina cukru v krvi zvyšuje poškodenie tkanív v organizme. Vyššia konzumácia cukru sa prejavuje slabosťou, únavou a bolesťami hlavy.

Viaceré štúdie potvrdzujú, že konzumácia priemyselne vyrobeného cukru nemá pozitívny vplyv na naše zdravie. Benjamin Sandler zistil, že existuje súvislosť medzi konzumáciou cukru a detskou obrnou. Vzťah diabetu a konzumácie priemyselne vyrobeného cukru popísal Max Otto Bruker vo svojej knihe Diabetes a jeho biologická liečba. V knihe popisuje , že diabetes je väčšinou ťažko liečiteľný, pretože pacienti vyhľadajú pomoc neskoro, avšak ak zo stravy vylúčia rafinované sacharidy môžu žiť bez ťažkostí, dokonca bez denných dávok inzulínu. Priemyselne vyrobený cukor je považovaný za hlavnú príčinu aterosklerózy, infarktu myokardu, spolu s bielou múkou je príčinou vzniku mnohých ochorení. Diabetes postihuje čoraz častejšie mladšiu generáciu a čoraz častejšie zaznamenávame väčší výskyt u detí, ktoré nie sú stresované, nefajčia ale zato konzumujú príliš veľa priemyselne vyrobeného cukru. Realita je taká, že deti sú na cukor navyknuté už od ranného detstva. Prispieva k vzniku obezity nielen u dospelej populácie ale aj u detí, vzniká detská obezita. Cukor nepriaznivo ovplyvňuje zubnú sklovinu, prispieva k vzniku kazu, urýchľuje starnutie, osteoporóze, u detí vedie k hyperaktivite, ovplyvňuje acidobazickú rovnováhu. Prof. Ernest Leupold svoje výskumy vo vzťahu cukor a rakovina zverejnil v publikácii „ Die Bedeutung des Blutchemismus, besonders in Beziehung zu Tumorbildung und Tumorabau, Význam chemizmu krvi, obzvlášť vo vzťahu k tvorbe tumorov a ich odbúravania“ z ktorej vyplýva že v rovnakej miere ako civilizačné choroby vyvoláva narastajúci výskyt rakoviny podozrenie, že konzumácia bielej múky a priemyselne vyrobených cukrov má vplyv na nárast nádorových ochorení. Cukor nemá vplyv len na ochorenia, ktoré sú spomenuté, ale pri jeho metabolizme sa spotrebovávajú vitamíny a minerálne látky. Cukor je rafinovaná potravina a organizmus nie je schopný bez pridania minerálnych látok metabolizovať ho. Na metabolizme cukru sa podieľa predovšetkým vitamín B1 thiamin, vápnik a horčík, preto ľudia, ktorí konzumujú veľa cukru majú nedostatok vitamínov skupiny B. Tieto vitamíny sú dôležité pre nervový systém, obzvlášť v neskoršom veku má nedostatok vitamínov za následok zníženie činnosti mozgu so symptómami podobnými ako Alzheimerova choroba. U detí tento nedostatok spôsobuje nesústredenosť.

Aký je záver? Cukor definitívne prestal byť bielym zlatom a stal sa bielym jedom. Za posledných niekoľko desiatok rokov sa jeho spotreba vo svete strojnásobila a to nielen v rozvojových krajinách ale aj v Číne, kde sa rozmáha blahobyt a západné civilizačné choroby, hlavne diabetes a kardiovaskulárne ochorenia. U nás sa síce v poslednom období spotreba priemyselného cukru znížila ale zato sme zaznamenali nárast konzumácie priemyselne vyrábaných potravín, ktoré ho obsahujú. Profesor Robert Lustig charakterizoval cukor jednoducho: Cukor je jed a droga, ktorá rovnako ako alkohol poškodzuje pečeň a vyvoláva chaos v látkovej výmene. Príčinou toho, že v dnešnej dobe sú ľudia obéznejší a chorľavejší nie sú záchvaty prejedania sa a lenivosť ale cukor. Je dôležité stabilizovať hladinu cukru, pretože tak sa znižuje chuť na sladké. Chuť na sladké vyvoláva nedostatok bielkovín, strava bohatá na sacharidy a priemyselne vyrobené ovocné šťavy. Naopak strava, ktorá obsahuje obilné zrná, bielkoviny, zeleninu znižuje chuť na sladké. Medzi živiny , ktoré znižujú chuť na sladké patria vitamíny skupiny B a vitamín C, z minerálov je to horčík a vápnik, zo stopových prvkov zinok a chróm. A čo robiť ak sa stane že máme „pokušenie na sladké“? Nebrániť sa a „zhrešiť“ s kvalitnou čokoládou so stéviou.

Zdroj:Josef Jonáš, Jiří Kuchař: Zdraví v ohrožení, Hořká pravda o sladkém cukru:ISBN 978-80-7281-464-0

Foto: De Azúcar