Kyselina listová nie je Folát

Kyselina listová nie je Folát

Kyselina listová sa v prírode nevyskytuje. Je to čistý syntetický laboratórny produkt - monoglutamát. Profesor dr. Klaus Pietrzik z Bonnu to stručne zhrnul počas sympózia na kongrese pre pokročilé vzdelávanie Spolkovej akadémie gynekológie v Düsseldorfe: „Kyselina listová v konečnom dôsledku nie je pre organizmus rozhodujúca, pretože nemá vitamínovú funkciu a musí sa premieňať na vitamínovo účinné folátové zlúčeniny." Ale nie každý organizmus to dokáže.

Aký je rozdiel medzi folátom a kyselinou listovou?

Prírodná forma folátu - polyglutamát sa nachádza prirodzene v potravinách. Aby telo dokázalo využiť komplexné folátové zlúčeniny, musí ich najskôr rozložiť. K tomu dochádza v gastrointestinálnom trakte za pomoci enzýmov nachádzajúcich sa v sekrétoch z pankreasu, pečene a tenkého čreva. Aby organizmus prijatý folát zo stravy dokázal využiť, musí ho premeniť na biologicky dostupnú formu 5-metyl-tetrahydrofolát (5-metyl-THF). Biologická využiteľnosť folátov z potravy je okolo 50%.

Koľko folátu náš organizmus biologicky využije závisí od množstva redukčného enzýmu a aj od spracovania potravín s obsahom folátu. Je faktom, že nie všetci ľudia produkujú dostatočné množstvo tohto enzýmu. To vysvetľuje, prečo niektorí ľudia majú nízke hladiny folátu v krvi napriek tomu, že zo stravy prijímajú dostatočné množstvo folátu.

Nielen nedostatok enzýmov môže byť dôvodom, prečo hladiny folátu v krvi zostávajú príliš nízke. U niektorých ľudí je vstrebávanie z čreva nedostatočné. Môžu za to ochorenia, ako celiakia, zápalové ochorenia čriev, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, intolerancie, alergie či malabsorbcia, ale aj niektoré lieky.

Kyselina listová, iné názvy: folacin, folát, vitamín B9, acidum folicum sa prirodzene nevyskytuje. Kyselina listová je syntetický laboratórny produkt – monoglutamát, ktorý sa v tele premieňa na prirodzenú formu. Kyselina listová sa používa na obohatenie potravín, tzv. fortifikácia potravín a nachádza sa aj v doplnkoch stravy . Kyselina listová má vyššiu biologickú dostupnosť ako folát, t. zn., že organizmus ju dokáže absorbovať dvakrát lepšie ako prírodný folát a je tiež stabilnejšia.

Špeciálne prípady

V niektorých prípadoch, napríklad pri užívaní liekov (antagonistov kyseliny listovej) alebo pri rôznych ochoreniach sa môže potrebné množstvo kyseliny listovej výrazne odchyľovať od bežných denných odporúčaní.

Vyššie dávky sa odporúčajú pri cukrovke, celiakii a iných ochoreniach, ktoré sú príčinou malabsorbcie, čo znamená, že z čreva do krvného obehu je vstrebávanie obmedzené. Rovnako deti obéznych žien sú vystavené vyššiemu riziku účinkov na nervovú trubicu, takže obéznym ženám môžu prospieť vyššie dávky kyseliny listovej.

Ak užívame lieky, ktoré blokujú vstrebávanie kyseliny listovej, nazývame ich antagonistami kyseliny listovej a aj iné lieky ovplyvňujúce metabolizmus kyseliny listovej, potrebujeme dennú dávku zvýšiť.

Medzi antagonistov kyseliny listovej patria:

• Antiepileptiká (karbamazepín, fenytoín, fenobarbital, primidón)

• Niektoré antibiotiká (trimetoprim, sulfónamidy)

• Imunosupresíva (metotrexát)

• Lieky používané pri vysokom krvnom tlaku, edémoch alebo srdcovej nedostatočnosti (triamterény)

• Lieky na zníženie tukov a cholesterolu

• Blokátory protónovej pumpy pri zvýšenej sekrécii žalúdočnej kyseliny

• Laxatíva

• Barbituráty

• Sulfasalazín (používaný na liečbu chronických zápalových ochorení čriev ulcerózna kolitída a Crohnova choroba)

• Metformín (používaný pri cukrovke)

Pri užívaní týchto liekov je potrebné sa poradiť s lekárom o správnom dávkovaní doplnkov stravy s obsahom kyseliny listovej.

Na čo je folát potrebný?

Folát je potrebný pre procesy bunkového delenia a rastu . Je dôležitý pre správnu štruktúru DNA a aminokyselín, ktoré potrebuje každá bunka nášho tela. Podporuje tiež tvorbu červených a bielych krviniek , vývoj kostry a vnútorných orgánov bábätka . Okrem toho folát prispieva k správnej premene homocysteinu na aminokyselinu methionin a tým zabraňuje, aby homocystein poškodzoval cievy a kardiovaskulárny systém. Vysoké hladiny homocysteínu sú tiež spojené s obávanou preeklampsiou u tehotných žien .

Na začiatku tehotenstva je folát potrebný na prevenciu defektov neurálnej trubice, srdcové chyby, rázštepy pery a podnebia , ako aj spontánych potratov a predčasných pôrodov. Aj nízka pôrodná hmotnosť bábätka je príčinou nedostatku folátu. Rozhodnujúcim obdobím pre zvýšený prísun folátu je mesiac pred otehotnením, prvý trimester tehotenstva a obdobie dojčenia

Schválené zdravotné tvrdenia upravuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a podľa týchto tvrdení Folát prispieva k:

•    Rastu zárodočných tkanív počas tehotenstva

•    Normálnej syntéze aminokyselín

•    Normálnej krvotvorbe

•    Normálnemu metabolizmu homocysteínu

•    Normálnej psychickej činnosti

•    Normálnej funkcii imunitného systému

•    Zníženiu miery únavy a vyčerapania

Koľko folátu potrebujeme? Jedlo často nestačí

Počas tehotenstva by ženy mali prijímať 550 mcg folátu denne. Príjem u bežného jedinca je 300 mcg folátu denne. Aj pri vyváženej strave je sotva možné pokryť zvýšenú potrebu folátu, a preto sa tehotným ženám a ženám, ktoré chcú otehotnieť odporúča užívať doplnky stravy s obsahom kyseliny listovej.

0,5 mcg kyseliny listovej (užívanej nalačno) zodpovedá približne 1 mcg folátu, pretože kyselina listová sa v organizme vstrebáva dvakrát lepšie ako prírodný folát. Žena, ktorá denne prijíma 400 mcg kyseliny listovej vo forme doplnku, zodpovedá približne 800 mcg folátu v strave, a normálne sa stravuje, a teda prijíma okolo 200 mcg folátu v potrave, dosiahne dokonca viac ako odporúčaných 550 mcg.

Ktoré potraviny obsahujú prirodzený folát?

Folát sa nachádza v zelenej zelenine , napr.:

• Špenát

• Listový hlávkový šalát, ľadový šalát, čínska kapusta

• Hrášok

• Zelená fazuľka

• Brokolica

• Zelená špargľa

• Pór

• Ružičkový kel a kel

Iná zelenina bohatá na folát:

• Paradajky

• Špargľa

• Karfiol

• Paštrnák

• Kaleráb

• Paprika, uhorky

Ovocie, ktoré je obzvlášť bohaté na folát :

• Pomaranče

• Mango

• Banány, avokádo

• Višne, čerešne, jahody, maliny, egreš

Strukoviny ako cícer, šošovica a hrach, ako aj orechy mandle, vlašské orechy, pistácie, arašidy, celozrnné výrobky, ovos, ovsené vločky, kvasnice sú bohatým zdrojom folátu.

Medzi živočíšne produkty , ktoré obsahujú folát, patrí pečeň, mäso hydina, jahňacina, bravčové, hovädzie, vajcia a mliečne produkty, plesňové syry . Pečeň je v zásade dobrým dodávateľom folátu, napr. kuracia pečeň v 100 g obsahuje viac ako 300 mcg folátu, hovädzia pečeň viac ako 200 mcg a bravčová pečeň viac ako 100 mcg.

Je možné pokryť dennú potrebu folátu z ovocia a zeleniny?

Dennú dávku folátu je mimoriadne ťažké. Celopopulačné štúdie preukázali, že odporúčaných 300 mcg folátu denne pre netehotné ženy nedosiahne viac ako 80 % žien v plodnom veku. Počas tehotenstva sa však denná potreba zvyšuje dokonca až na 550 mcg.

Problémom, prečo je ťažké zásobiť organizmus prírodným folátom je, že prírodný folát sa vyznačuje nízkou biologickou dostupnosťou, ťažko sa vstrebáva. Biologická dostupnosť, teda podiel, ktorý telo skutočne dokáže vstrebať, je u zeleniny 5 % a u mäsa okolo 70 %. V zmiešanej vyváženej strave organizmus dokáže využiť približne 50 % skonzumovaného folátu.

Druhým problémom je príprava potravín s obsahom folátu. Pri tepelnej úprave pri vysokých teplotách dochádza k vysokým biologickým stratám, a to až 90%. Folát je veľmi tepelne nestabilný. To znamená, že časť folátu obsiahnutého v potravine sa stráca teplom, svetlom a vzduchom. Pri varení sa veľká časť vyplaví aj do vody v ktorej sa pripravuje. Časť folátu sa stratí aj počas skladovania. Celkovo sa až 50% folátu stráca počas zberu, skladovania a prípravy.

Aby sme čo najviac zabránili stratám folátu, zeleninu a ovocie:

•    skladujeme v tme a chlade

•    konzumujeme čo najčerstvejšie

•    umývame krátko

•    dusíme miesto varenia alebo varíme v pare

•    uvarené jedlo neskladujeme dlho, najlepšie je skonzumovať ho hneď

Niekoľko faktov

1.Biologickú využiteľnosť folátu zvyšujú vitamíny skupiny B, najmä vitamín B12 a ak folát prijímame spolu s jedlom.

2. Naopak, nadmerná konzumácia alkoholu, časté užívanie acylpyrinu, hormonálnej antikoncepcie, mnohých liekov, ako napr. metforminu, znižujú hladinu folátu v organizme.

3. Folát je zo všetkých vitamínov najmenej stabilný. Pri technologickom spracovaní a kuchynskej úpravy dochádza k vysokým stratám biologickej aktivity folátu.

Kyselina listová ako syntetická forma vitamínu, je stabilnejšia ako prirodzený folát . V mnohých krajinách sa touto formou vitamínu B9 obohacujú niektoré druhy potravín, tzv. sa fortifikujú.

Doplnky stravy s obsahom kyseliny listovej

Lekárne, e-shopy, distribútori a predajcovia ponúkajú doplnky stravy s obsahom kyseliny listovej alebo multivitamínové prípravky . Ak si vyberieme druhú možnosť, mali by sme sa uistiť, že obsahuje aspoň 400 mcg kyseliny listovej.

Kyselina listová je umelá syntetická forma vitamínu B9 a musí sa v organizme premeniť na biologicky aktívnu formu folátu. Vzhľadom na genetické rozdiely nie každý dokáže optimálne využiť kyselinu listovú a úplne ju premeniť na aktívnu formu 5-MTHF. 5-MTHF (5-metyl-tetrahydrofolát) sa v organizme vyskytuje prirodzene. Je to látka, na ktorú sa kyselina listová v tele premieňa a získava sa z potravy ako prírodný folát.

Výrobcovia používajú ako stabilnú formu 5-MTHF L-metylfolát vápenatý, známy pod názvom Metafolin ®*. Metafolin®* je pre organizmus priamo dostupný. Je vhodný hlavne pre ženy, ktoré nedokážu optimálne premieňať kyselinu listovú na biologicky aktívnu formu a obzvlášť ženy, ktoré plánujú otehotnieť.

 

 

Zdroj:

https://www.pharmazeutische-zeitung.de/ausgabe-432011/folsaeure-ist-nicht-gleich-folat/

https://www.klartext-nahrungsergaenzung.de/wissen/lebensmittel/nahrungsergaenzungsmittel/folsaeureprodukte-wann-sind-sie-nuetzlich-5482

https://www.schwangerundkind.de/folat-natuerlich-nem.html

https://www.vitaminybezcenzury.cz/vitamin-b9