„Šampón pre lesk, objem a rast vlasov“, „Krémy, ktoré takmer okamžite vyhladia vrásky,, omladia pleť“, „Dezodorant ochráni 24 hodín pred potením“, „Riasenky pre väčší objem rias“.... S týmito reklamnými sloganmi sa stretávame denne v masmédiách. O skrytých hrozbách pre zdravie však nehovoria. Kozmetické prípravky na rôzne časti tela, v rôznom množstve a druhu používame denne niekoľko krát. Denne používame telové mlieka, oleje, mydlá, gély, krémy, šampóny, kondicionéry, zubné pasty a ústne vody, pleťovú kozmetiku, voňavky, parfémy, laky na nechty, odlakovače, dezodoranty, prípravky na líčenie, odličovače, prípravky na a po holení, farby na vlasy. Pokožka je náš najväčší orgán a tvorí hranicu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Cez pokožku sa dostávajú látky z tela von, ale i opačne, zvonka do organizmu, do pečene, ktorá musí tieto látky, často nebezpečné syntetické, spracovať. Tak, ako pri potravinách, aj pri výbere kozmetiky by sme mali čítať etikety. Uprednostňovať by sme mali kozmetické prípravky na prírodnej báze. Pri výrobe konvenčnej kozmetiky sa používa viac ako 4 tisíc syntetických látok, z ktorých 90% je vyrobených z ropy.

Ktoré syntetické látky patria medzi najrizikovejšie?

1.    SULFÁTY (SLS, SLES) – zaisťujú penivosť. Nachádzajú sa hlavne v šampónoch, v penách do kúpeľa, ale aj v niektorých zubných pastách, ústnych vodách, tekutých mydlách, sprchových géloch, v prípravkoch na holenie. Sú nebezpečné v tom, že môžu spôsobiť ťažké kožné zápaly a narušenie činnosti imunitného systému.

2.    FTALÁTY (DBP a DEP) – používajú sa na zmäkčovanie plastov. Pre použitie v kozmetike v EÚ sú zakázané, napriek tomu sa v lacnejších prípravkoch, ktoré neprechádzajú kontrolou, môžu vyskytovať, a to najmä v lakoch na nechty, parfumoch, antiperspirantoch, dezodorantoch, šampónoch a toaletných vodách. Do prípravkov, ktoré obsahujú alkohol, sa môžu uvoľňovať zo stien umelohmotných obalov. Sú nebezpečné v tom, že môžu spôsobiť astmu a alergie. Môžu narušiť hormonálnu činnosť, plodnosť žien aj mužov a ohrozujú aj zdravý vývoj plodu. Sú nebezpečné pre funkciu pečene a obličiek.

3.    PARABÉNY (etylparabén, metylparabén, propylparabén)- plnia funkciu konzervantov, predlžujú dobu použitia výrobku, pôsobia antibakteriálne. Vyskytujú sa v sprchových géloch, šampónoch, odličovačoch, pleťových krémoch a i. Sú nebezpečné v tom, že narúšajú hormonálne funkcie. Podľa vedeckej obce ide o potencionálne karcinogény. Citlivým osobám môžu spôsobovať alergie.

4.    SILIKÓNOVÉ OLEJE , nájdeme ich pod názvom dimethicone, E900 či cyclopentasiloxane, všeobecne si treba dávať pozor na látky s koncovkou na -icon, -icone, - siloxsan,-siloxane. Ich úlohou je zjemňovať a vyhladzovať pokožku, preto sa nachádzajú v ochranných krémoch. Vlasom dodávajú hebkosť a preto sa používajú aj do šampónov a kondicionérov. Sú nebezpečné v tom, že upchávajú póry. Ak teda takýto krém nanesiete na nie dobre vyčistenú pleť, ešte viac si upcháte póry. Negatívne pôsobia aj na vlasy. Silikónové oleje sú nerozpustné vo vode, preto za zle zmývajú, čo zapríčiňuje, že vlas je dehydrovaný a cez vrstvu silikónu nie je schopný prijímať živiny. Tiež poškodzujú endokrinný a hormonálny systém.

5.    ETYLÉNGLYKOL – používa sa do nemrznúcej zmesi do áut tzv. Fridex. V kozmetike má funkciu zvlhčovadla v hydratačných krémoch, géloch na ruky, vlhčených obrúskoch.Je nebezpečný v tom, že môže spôsobiť kožné vyrážky, poškodiť pečeň a obličky.

6.    PROPYLÉNGLYKOL (PG) sa tiež používa ako zvlhčovadlo v šamónoch, kondicionéroch, dezodorantoch, pleťových krémoch, pleťových maskách, penách, géloch na holenie a v zubných pastách.Je nebezpečný v tom, že pôsobí ako alergén a je rizikový pre tehotné a dojčiace ženy a starších ľudí.

7.    XYLENOVÉ (UMELÉ) PIŽMO – je to lacná náhrada za prírodné pižmo kabara pižmového. Používa sa ako vonná látka a fixátor vône v parfumoch, dezodorantoch a pod. Je nebezpečnou karcinogénnou látkou, ktorá spôsobuje hormonálne poruchy. Ukladá sa v tukovom tkanive a v materskom mlieku.

8.    GALAXOLID a TONALID – používajú sa ako vonná látka v parfumoch a iných výrobkoch osobnej hygieny. Sú karcinogénnou látkou, ktorá narúša hormonálny systém. Dokonca sú veľmi stále, vo vode sa nerozpúšťajú, preto kontaminujú čističky, vodné zdroje, dostávajú sa do pôdy a následne do potravín.

9.    AHA KYSELINY (Alfa hydroxy kyseliny) – zbavujú pokožku vrchných vrstiev, vyhladzujú jemné vrásky, zlepšujú tonus pleti, čistia upchaté póry na pokožke, pomáhajú pri akné. Pridávajú sa hlavne do telových krémov. Pokožka zbavená povrchových vrstiev by sa nemala vystavovať niekoľko týždňov slnku. Dlhodobé používanie chemického peelingu navyše vedie k nezvratným zmenám na tvári, vyzerá ako odutá. Čím viac AHA kyselín výrobok obsahuje, tým intenzívnejší je ich účinok, a tým sú vyššie aj riziká.

10.    AKRYLAMID – používa sa v krémoch a mastiach. Je nebezpečný pre zvieratá, môže spôsobiť rakovinu. Spojenie s rakovinou u ľudí sa nepreukázalo.

11.    DMDM (Imidazolidinyl urea a DMDM hydantoín) – po parabénoch patria medzi najčastejšie používané konzervanty, predlžujúce použiteľnosť výrobku. Sú nebezpečné v tom, že môžu spôsobiť kožné alergie, ide aj o potencionálny karcinogén.

12.    FORMALDEHYD – používa sa ako rozpúšťadlo v lakoch na nechty, nachádza sa aj v mejkapoch a výrobkoch na holenie. Spôsobuje dráždenie slizníc, pokožky, spôsobuje alergie a je karcionogénny.

13.    HLINÍK – používa sa v antiperspirantoch, opaľovacích krémoch, tampónoch. Jeho používanie v kozmetike nie je veľmi nebezpečné, avšak niektoré štúdie potvrdzujú, že zvyšuje riziko rakoviny kože a prsníka.

14.    MDGN (Methyldobromo glutaronitril) – ide o veľmi nebezpečný jedovatý konzervant, ktorý má výrobok chrániť pred baktériami, plesňami a kvasinkami. Spôsobuje kontaktnú dermatitídu, ak sa dostane do oka , môže ho poškodiť natrvalo.

15.    TOLUÉN – používa sa v nechtovej kozmetike, vo farbách na vlasy, vo voňavkách. Môže spôsobiť anémiu (chudokrvnosť), srdcovú arytmiu, poškodenie pečene a obličiek. Pozor by si mali dávať hlavne tehotné ženy.

16.    DIOXAN – nachádza sa v bielených vložkách, tampónoch, intímnych géloch a vlhčených obrúskoch. Je nebezpečný v tom, že veľmi ľahko prechádza pokožkou do organizmu, môže spôsobiť poruchy imunity, plodnosti a hormonálne poruchy, je karcinogénny.

17.    Veľmi toxické sú aj syntetické azofarbivá (syntetické zlúčeniny dusíka), skrývajú sa pod kódmi CI s číslom, napr. CI11680, CI11710, CI11725, CI11920, CI12010.... CO 42170, CI74260..... Rovnako sú však označené aj prírodné farbivá, napr. CI 75100, CI 75120, CI75125, CI75130, CI75170........

18.    Medzi ďalšie rizikové látky sú považované syntetické emulgátory. Sú označené PEG (polyethylenglykolové deriváty) a PPG (polypropylenglycolové deriváty), napr. PEG-4, PEG-45M, PEG-100 Stearate, PPG-3 Methylether a i. Pri ich výrobe sa používa karcinogén ethylenoxid.

19.    Medzi škodlivé sa radia aj BHT (Butylhyhydroxytoulen), BHA (Butylhyhydroxyanisol), 2-Btomo-2 Nitropropane -1, 3-Diol, 3-Dioxine. Vlormethylisothiazolin, Imidazolydinyl Urea, Methylisothiazolinon a ďalšie látky obsahujúce slovo chloro, jodo a bromo (napr. Aluminium Chlorohydrate, Chloroacetamide, Bromochlorophene a i.), ktoré plnia funkciu konzervantov.

20.    Dovolenku pri mori si nevieme predstaviť bez kozmetiky na opaľovanie, používame rôzne krémy, oleje, mlieka pred a po opaľovaní. Našej pokožke sa nepáči nielen dlhé slnenie, ale aj používanie umelej kozmetiky na opaľovanie. Do bežných opaľovacích výrobkov sa pridávajú aj  syntetické UV filtre. Tie sú založené na chemických reakciách prebiehajúcich na povrchu pokožky. Vedci zistili, že tieto syntetické UV filtre, ako napr.  Benuophenone-3, Homosalate, 4-Methyl-benzilincamphor (4-MBC) Ethylhexyl-methoxycinnamate a Ethylhexyl-dimethyl PABA (derivát paraaminobenzoovej kyseliny), môžu urýchliť rast rakovinových buniek.

V potravinárstve máme možnosť si vybrať priemyselne spracované potraviny alebo z ekologického poľnohospodárstva. Podobne to funguje aj v kozmetike. Určite by sme sa mali zamerať na kozmetické výrobky, ktoré sú vyrobené z prírodných surovín a zo surovín z ekologického poľnohospodárstva. Žiaľ, aj medzi kozmetickými výrobkami označenými „prírodný, prírodné“ sa vyskytujú také výrobky, ktoré nespĺňajú kritériá prírodných kozmetických výrobkov, hoci to majú na obale uvedené, a to z toho dôvodu, že v mnohých krajinách pojem „prírodná kozmetika“ nie je legislatívne upravený. Preto je najlepšie chrániť sa tak, že budeme zisťovať na etikete suroviny z ktorých bola kozmetika vyrobená či obsahuje prírodné suroviny. Ak tam nájdeme aj syntetické chemické látky, nejde o čisto prírodný kozmetický výrobok, ale len o akýsi falzifikát. Najpresnejšie informácie o tom, čo kozmetika obsahuje, nájdeme na INCI (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients) uvedeného na obale. Táto deklarácia je u kozmetiky povinná a riadi sa presne danými pravidlami. Všetky zložky s obsahom nad 1% sa radia zostupne podľa množstva, v ktorom sú vo výrobku obsiahnuté. Na konci prehľadu sa uvádzajú suroviny s obsahom menším ako 1% a to v ľubovoľnom poradí. Rastlinné suroviny sú väčšinou uvedené latinským názvom.

 

 

Zdroj: Téma,14/2018, Jiří Patočka, Jedy v kozmetike

Vít Syrový, Tajemství výrobcu potravin, 2014, ISBN978-80-903137-9-8