Vegetariánstvo

Vegetariánstvo

V súčasnej dobe existuje mnoho výživových smerov, každý preferuje taký smer, ktorý je najbližšie k jeho individualite.

Čo je vegetariánstvo, alebo kto je vegetarián? Niektorí z nás sa domnievajú, že je to bezmäsitá strava, výlučne strava rastlinného pôvodu. Skutočnosť je však iná. Vegetariánstvom môžeme nazvať komplexný životný štýl zameraný na starostlivosť o zdravie zdravou výživou, abstinenciou, nefajčením, pohybom, telesnou hygienou, psychohygienou ale aj spoločenskou angažovanosťou. Ako vlastne vegetariánstvo vzniklo? Nie je to nič nové. Už v Biblii, pred 3500 rokmi, je napísané: „A Boh povedal: dávam vám všetky zeliny rozsievajúce semená na povrchu celej zeme a každý strom, na ňom je plod stromu, ktorý vydáva semeno, vám buď za pokrm.“ (Mojžiš 1,29). Najstaršie záznamy pochádzajú z Grécka a Indie zo 7. storočia p.n.l., ktoré hovoria o tolerancii k všetkým živým bytostiam. V Indickej kultúre bola bezmäsitá strava úzko spojená s myšlienkou nenásilia na zvieratách. Medzi Grékmi vegetariánstvo dávalo lekársky zmysel alebo zmysel očisty. Niektoré indiánske kmene sa stravovali vegetariánsky a mäso konzumovali len výnimočne. Starí Egypťania pestovali od nepamäti obiloviny, ich strava bola prevažne rastlinného pôvodu. Moslimovia- vyznávači islamu, mohamedáni sú vegetariáni a mäso konzumujú len občas a to len z tzv. čistých zvierat. V neskorej antike vegetariánstvo z Európy prakticky zmizlo ale aj z iných kontinentov s výnimkou Indie. V stredovekej Európe mnísi nekonzumovali mäso s výnimkou rýb. Vegetariánstvo sa znova objavuje v období renesancie a rozšíreným sa stáva v 19. a 20. storočí. V roku 1948 bola v Spojenom kráľovstve založená prvá vegetariánska spoločnosť. Medzinárodná vegetariánska únia bola založená v roku 1908. V západných krajinách popularita vegetariánstva narastala v priebehu 20. storočia z dôvodu výživového, etického a neskôr aj z dôvodu ekologického a ekonomického. Pri rozšírení vegetariánstva by výroba potravín bola oveľa lacnejšia oproti výrobe živočíšnych bielkovín približne až dvadstaťnásobne než výroba rastlinných bielkovín. Obyčajne ide tiež o postoj úcty k zvieratám, teda vegetariáni sa vyhýbajú nielen mäsu, ale všetkým produktom z mŕtvych zvierat, ako sú kaviár, želatína, koža, kožušina, hodváb a pod. Koncom 20. storočia sa v západných krajinách vegetariánske reštaurácie stali bežnou súčasťou života. Potravinársky priemysel sa prispôsobuje a na trhu sa objavujú špeciálne vegetariánske potraviny v čoraz väčšej miere a rôznorodosti. Dnes sa vegetariánstvo šíri nielen v Západnej Európe ale aj v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, kde sa vegetariánstvom zaoberajú mnohé výskumné pracoviská a kliniky. Napr. v Poľsku je vegetariánstvo tradíciou, popularitu má v Nemecku a Maďarsku, tiež Bulharsku, zvlášť v horských oblastiach je vegetariánstvo tradíciou.

Vegetariáni teda nejedia mäso, ale konzumujú živočíšne produkty ako mlieko, tvaroh, maslo a vajíčka, nekonzumujú rafinované a chemicky upravené potraviny ako cukor, bielu múku a pod. označujú sa ako lakto-ovo-vegetariáni a v súčasnosti je to najrozšírenejšia forma vegetariánstva. Radikálnejší sú vegáni, ktorí konzumujú stravu výlučne rastlinného pôvodu ako orechy, obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie a med. Niektorí nejedia ani med a kvasnice. Vitariáni konzumujú výlučne surovú stravu. Lakto vegetariáni nekonzumjú mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky. Väčšina vegetariánov v Indii sú lakto vegetariáni. Ovo vegetariáni nekonzumujú mäso ani mliečne výrobky ale konzumujú vajcia. Menej časté formy tzv. odnože vegetariánstva sú frutariánstvo. Frutariáni konzumujú len tie rastlinné pokrmy, ktoré neviedli k zraneniu rastliny, napr. orechy, ovocie, paradajky, papriky, zemiaky pod. Vitariánstvo znamená konzumáciu vegánskeho jedla, ktoré však nebolo tepelne upravené na vyššej teplote ako 42 st. celzia. Pesco vegetariánstvo znamená konzumáciu rastlinnej stravy, mlieka, vajíčok, rýb a morských plodov. Peso pollo vegetariánsto vylučuje konzumáciu niektorých druhov mäsa, ale pripúšťa konzumáciu kuracieho mäsa. Flexitariáni sú väčšinou vegáni, ale príležitostne konzumujú mäso. Odmietajú však mäso z veľkochovu.

Existuje mnoho odporcov vegetariánstva nielen medzi verejnosťou ale aj medzi odborníkmi a zdravotníkmi, ako dôvody uvádzajú argumenty, mäso je najlepší zdroj bielkovín, mäso je nevyhnutné ako zdroj energie, mäso je jediný zdroj vitamínu B12, mäso je jediný zdroj stráviteľného železa, človek potrebuje jesť mäso, pretože je od prírody všežravec. Na strane druhej sú odborníci, ktorí tvrdia, že rastlinné bielkoviny sú rovnocenné k živočíšnym bielkovinám. Časom však mnohé medzinárodné i národné štúdie a experimenty preukázali, že vegetariáni a vegáni majú nižšiu úmrtnosť na srdcovo cievne ochorenia, rakovinu, cukrovku a mozgové príhody a vôbec netrpia nadváhou a obezitou, reumatizmom, vysokým krvným tlakom a inými civilizačnými ochoreniami.

Medzi vegetariánov patrili aj známe osobnosti ako Sokrates ,Platón, Hippokrates ,Ovídius, Cicero , Leonardo da Vinci, J. J. Rousseau, Albert Einstein, Gándhí, Pytagoras, Goethe, Lincoln, L.N.Tolstoj, Gorkij, Nietzsche, Voltaire. Z herečiek Brigitte Bardot, i speváci a športovci sú vegetariáni, i Michael Jackson bol vegetarián.

Mnoho ľudí nekonzumuje mäso preto, aby nemuseli zomierať strašným spôsobom nevinné zvieratá. Keby si každý mal zabiť zviera sám, mnohí by prestali túžiť po mäse. Dnes však za nás zabíjajú zvieratá vo veľkom mäsokombináty. Milióny ľudí na svete si denne doprajú bezmäsitú stravu. Sú kľudnejší, vyrovnanejší, zdravší a šťastnejší. Svoj životný štýl považujú za výsadu.

Byť, či nebyť vegetariánom. 

Zdroj:

http://sophia.dtp.fmph.uniba.sk/~fecko/referaty/Zaverecna_praca_z_ekologie.pdf

https://cs.wikipedia.org/wiki/Vegetari%C3%A1nstv%C3%AD

Karel Červený, Drahomíra Červená: Vegetariánství v teórii a praxi, ISBN 80-7094-256-8

Foto: Pixabay