Zabúdame na chuť vypestovanej paradajky s vôňou slnka.

Zabúdame na chuť vypestovanej paradajky s vôňou slnka.

Dnes sa čoraz častejšie stretávame s pojmom „moderné potraviny“. Toto slovné spojenie nahradilo pojem zdravá prirodzená strava, zdravé prirodzené potraviny, spôsob, akým sa stravovali naši rodičia či prarodičia. Ešte začiatkom 19. storočia sme mohli hovoriť o prirodzenom pestovaní plodín, zeleniny a ovocia, ktoré obsahovalo potrebné výživové hodnoty, minerálne látky a vitamíny, potrebné pre zdravý vývoj ľudského organizmu. Žiaľ, s technickým rozvojom a rozvojom chemického priemyslu sa zmenilo aj naše stravovanie, potraviny a suroviny prešli nežiadúcim vývojom, priemyselným spracovaním, rafináciou. S priemyselným rozvojom nastal aj rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, nadváhy, obezity, cukrovky 2. typu, vznik alergií, potravinových intolerancií a ich nárast sa neustále zvyšuje. Tak ako čerstvý vzduch, kvalitná pitná voda, tak aj prirodzené potraviny sú pre zdravie človeka nevyhnutné.

Ako sa stravuje človek v 21. storočí?

Biela múka z vyšľachtenej pšenice nahradila pôvodné odrody obilnín a pseudoobilniny. Kvalitné tuky nahradili margaríny, mäso a mlieko zo zvierat chovaných na pastve nahradilo mäso a mlieko zo zvierat chovaných v zajatí, kŕmených kŕmnymi zmeskami s obsahom GM sóje, kukurice, pšenice, hormónov, antibiotík. Zvýšila sa spotreba bieleho cukru, pridaného cukru v potravinách, sladkostí, pekárenských výrobkov, zákuskov, kávy, alkoholu, energetických nápojov, tabaku, konvenčných potravín s obsahom syntetických prídatných látok. Ovocie a zelenina sa dováža zo zahraničia stovky a tisícky kilometrov, pričom zabúdame na potraviny, ktoré sa urodia v našom zemepisnom pásme. Ročné obdobia sa v potravinovom priemysle stratili. Letnú zeleninu, ako napr. uhorky a paradajky máme na pultoch supermarketov celoročne.

Nielen v zahraničí ale už aj na Slovensku máme celoročne skleníky v ktorý sa nepestujú, ale vyrábajú vyšľachtené odrody uhoriek a paradajok. Skleníky, nazývané aj zeleninovými fabrikami, sú vykurované a bez pôdy. Kladiete si otázku, ako vyrastajú tieto plodiny, odkiaľ čerpajú potrebné živiny? Miesto prirodzenej pôdy sa vyrábajú v substrátoch. Prirodzené plodiny sa pestujú v pôde a tie, ktoré sa vyrábajú mimo prírodnej pôdy. Tento spôsob sa nazýva metóda „bez pôdy“ alebo „poľnohospodárstvo bez pôdy“. Rastlinám bez pôdy sú dodávané živiny pomocou moderného spôsobu zavlažovania, tzv. systémom hydroponie. Použitá zmes vody a hydroponických hnojív sa nazýva “živný roztok“.

Hydroponické hnojivo je hnojivo, ktoré bolo špeciálne vyrobené pre hydroponiu, a je preto rozpustné vo vode. Používa sa anorganické – syntetické na báze minerálnych solí alebo organické s malým obsahom minerálnych solí, morských rias, živočíšneho odpadu, rastlinných extraktov.

Výrobcovia v skleníkových fabrikách používajú hydroponické substráty v podobe minerálnej vlny, perlitu, kokosového vlákna, vermikulitu, kokosových granúl, piesku, štiepky, ryžových pliev, rašelinového machu, alebo syntetických substrátoy ako napr. pena. Tieto substráty ukladajú vodu a podporujú korene rastlín. Existujú aj iné metódy, pri ktorých sa zelenina vyrába len v tekutom hydroponickom roztoku. Korene buď ležia úplne voľne v hydroponickom roztoku alebo sú upevňované tak, aby korene boli neustále navlhčené aerosólom vody a živín. Hydroponický spôsob výroby umožňuje vyrábať paradajky a inú zeleninu veľmi efektívne a rýchlo.

Dávkovanie vody a hnojív musí byť presné a je veľmi dôležité, obzvlášť pri rastlinách, ktoré sú ponorené len do vodného roztoku. Dávkovanie živného roztoku riadia automatizované riadiace systémy, ktoré zabezpečujú optimálne zásobovanie rastlín.

EKO výroba?

Skleníkoví výrobcovia zeleniny dbajú síce na ekologické technologické podmienky avšak o ekologickom pestovaní nie je možné hovoriť, pretože v ekologickom poľnohospodárstve nie sú povolené metódy výroby bez pôdy. Ekologické pestovanie rastlín je založené na zásade, že rastliny získavajú výživu predovšetkým z ekosystému pôdy, teda potrebujú pôdu, slnko, vodu a vzduch.

Je výživová hodnota pestovaných a vyrábaných paradajok rovnaká?

Vypestovaná paradajka v pôde obsahuje na 100g:

1,2 g bielkovín, 2,6 g sacharidov, 0,1 g tukov, 1,6 g vlákniny, z minerálnych látok vápnik 11 mg, sodík 5,8 mg, draslík 285 mg, horčík 13 mg, železo 0,4 mg, fosfor 28 mg, fluorid 2,3 mcg, zinok 0,17 mg. Z vitamínov A 833 IU (medzinárodných jednotiek), vitamín B1 0,03 mg, B3 0,59 mg, B6 0,08 mg, B9 15 mcg, vitamín C 13 mg, E 0,54 mg, K 7,9 mcg.

Okrem uvedených výživných látok obsahuje vodu, rastlinné fytosteroly 7 mg, karotenoidy ako betakarotén 449 mcg, lykopén 2573 mcg, luteín a zeaxantín 123 mcg.

Vyrobená paradajka systémom hydroponie na 100 g:

Bielkoviny 0,7 g, sacharidy 2,4 g, tuky 0,4 g, vláknina 1 g, minerálne látky celkovo 0,02 g. Ostatné výživové hodnoty, minerálne látky a vitamíny výrobcovia neudávajú.

Podľa niektorých odborníkov neexistujú žiadne rozdiely vo výživných hodnotách medzi paradajkou vypestovanou v pôde a paradajkou vyrobenou systémom hydroponie.

Čo dodať na záver?

V posledných rokoch sa výrazne zvýšila produkcia zeleniny vyrobenej bez pôdy a mnoho ľudí ju pravidelne konzumuje, často bez toho, aby o tom vedela. Takmer s určitosťou sa dá konštatovať, že väčšina detí, mládeže a mladých ľudí, žijúcich hlavne v mestách ešte nikdy nemali možnosť si vychutnať na slnku dozretú voňavú paradajku, vypestovanú v prirodzenej pôde v letnom období.

Je len a len na nás či do svojho jedálnička zaradíme potraviny, suroviny, zeleninu a ovocie , ktoré sa pestuje prirodzene v našom zemepisnom pásme a v príslušnom ročnom období, alebo dáme prednosť produktom vyrobeným v poľnohospodárstve bez pôdy s dostupnosťou celoročne.

Zdroj: www. pflanzenfabrik.de, http://www.pbd-online.sk/ online potravinová databáza, www.landwirtschaft.de , www. livinginnaturalharmony.com