Citlivosť na histamín sa môže prejaviť na rôznych systémoch organizmu, záleží na tom, na aký histamínový receptor sa naviaže. Srdce nie je výnimkou.

Srdce je skutočný zázrak prírody, orgán, ktorý zabezpečuje ľudskému organizmu životne dôležité funkcie bez toho, aby sme si to uvedomovali. Srdce nie je len sval, je to aj sieť veľkého množstva nervových buniek. Má teda malý mozog, pomocou ktorého dokáže veci vnímať, ukladať spomienky a zážitky, dokonca ich vyhodnocovať a následne podľa toho prispôsobovať alebo meniť svoje „správanie“. Môžeme teda povedať, že srdce „cíti“.

Srdce pracuje nepretržite, neustále pumpuje krv do nášho tela a zásobuje všetky orgány životne dôležitými živinami a kyslíkom. Každú minútu prepraví až šesť litrov krvi. Ako sa však srdce každodenne vyrovnáva s touto obrovskou záťažou a ako funguje táto ľudská pumpa?

Srdce je centrom krvného obehu a cievneho systému. Všetky orgány  a tkanivá zabezpečuje živinami a kyslíkom . Pumpuje krv bohatú na kyslík cez hlavnú tepnu (aortu) do žíl, ktoré sa rozvetvujú do najmenších kapilár (okysličená krv). Týmto spôsobom srdce zabezpečuje, aby  každá bunka v tele dostala a zásobila sa životne dôležitými látkami . Krv chudobná na kyslík potom prúdi z tkanív  cez žily  späť do srdca. Odtiaľ prúdi opäť do pľúc aby sa okysličila a proces sa opakuje. 

Srdce zabezpečuje dve dôležité úlohy, a to, ľavá polovica srdca transportuje krv bohatú na kyslík do veľkého obehového systému, zatiaľ čo pravá polovica srdca je zodpovedná za transport krvi chudobnej na kyslík do pľúcneho obehu. Zdravý dospelý má v pokoji tep 60 až 80-krát za minútu. Počas každého srdcového tepu sa do tela prečerpá celý objem krvi. Srdcový tep je rozdelený do dvoch fáz - systola (fáza kontrakcie) a diastola (fáza pokoja). Počas systoly sa srdcový sval sťahuje a pumpuje krv do obehového systému, aby zásoboval orgány a tkanivá krvou bohatou na kyslík. V diastole sa srdcový sval opäť uvoľní a absorbuje krv chudobnú na kyslík.

Na otázku, kde je ľudské srdce, veľa ľudí odpovedá „vľavo“, čo nie je nesprávne, ale ani celkom správne. Väčšia časť srdca je v skutočnosti uložená naľavo, ale je tu aj časť, ktorá smeruje doprava a jedna, ktorá smeruje dozadu. Srdce je prakticky v strede hrudníka. Zároveň je obklopené pľúcami a rozprestiera sa až do priedušnice a pažeráka. Tieto orgány mu prakticky zabezpečujú ochranu.  

V priebehu dňa má každý orgán svoj absolútny vrchol aktivity a ako protipól fázu odpočinku (orgánové hodiny) ! Napríklad, ak sa vždy zobudíte ráno medzi 23:00 a 1:00, potom by ste mali venovať pozornosť svojmu srdcu.

•    Najsilnejšia aktivita srdca je medzi 11:00 do 13:00 hod

•    Najnižšia aktivita srdca je medzi  23:00 do 1:00 hod

Určite poznáte „neber si to k srdcu.“ Toto príslovie ukazuje, že ľudské srdce je viac ako len pumpa na krv. Ako sme už spomenuli vyššie, má svoj vlastný nezávislý nervový systém, ktorý je ešte zložitejší ako mozog. Ak prežívame obavy, strach, úzkosť, neistotu, často pociťujeme srdcové  prejavy, ktoré si môžeme uvedomovať, ale aj nemusíme. Ide o zrýchlený srdcový pulz – tachykardiu alebo búšenie srdca. arytmiu alebo úzkosť v oblasti srdca, aj keď je vaše srdce úplne zdravé. Pravidelný srdcový rytmus môžu narušiť silné emócie či už je to radosť, hnev, smútok, strach, prežívanie niečoho nepríjemného alebo sklamanie. Súčasná medicína tento stav označuje ako „syndróm zlomeného srdca“, ktorý sa nazýva aj stresová kardiomyopatia. Tento stav je spustený silným emočným stresom a vyskytuje sa častejšie u žien ako u mužov. 

Cez srdce dokážeme vnímať nielen pocity a nálady iných ľudí, ale dokážeme vysielať aj tie svoje pocity, emócie. Okamžite si napríklad všimneme, že pozitívne emócie, radosť, pocit šťastia, úspechu zlepšujú srdcovú frekvenciu. Z dlhodobého hľadiska je duševný stres pre srdce škodlivý, rovnako aj pretrvávajúci fyzický stres má negatívny vplyv na zdravie srdca. Ak už máme choré srdce nedá sa povedať, že príčinou je len  fyzická stránka, ale aj v akej kondícii máme duševné zdravie.

Ako súvisí  srdce s histamínovou intoleranciou

Keď sa histamín uvoľňuje zo žírnych buniek, zužuje veľké cievy, rozširuje malé a zvyšuje  ich priepustnosť. Takto sa lepšie prekrví každá časť tela, aby sa imunitné bunky čo najrýchlejšie dostali na určené miesto. Vzhľadom na to má histamín aj schopnosť ovplyvňovať koronárne tepny, takže za určitých okolností môže dôjsť k prejavom, ako búšenie srdca.  Väčšinou sú tieto srdcové arytmie neškodné, ktoré však vedia vystrašiť. Ak sa uvoľní extrémne veľké množstvo histamínu, môže sa v dôsledku vyššie uvedenej zmeny v krvných cievach stať to, že krv sa presúva  do periférnych tkanív, kde spôsobuje opuch a zhromažďuje sa v tkanivách  rúk, nôh a pokožky. Množstvo krvi v cievach klesá aj krvný tlak klesá. V dôsledku toho už nie sú dostatočne zásobené vnútorné orgány, obehový systém sa tak môže dostať do kolabsu.

Medzi príznaky patria

•    srdcová arytmia

•    tachykardia

•    búšenie srdca

•    nízky alebo vysoký krvný tlak

•    obehové poruchy, opuchy

•    v extrémnych prípadoch: anafylaktický šok