Súvislosť medzi záchvatmi paniky a histamínovou intoleranciou

Záchvaty paniky sa stali bežnými prejavmi v dospelej a aj detskej populácii a sú odpoveďou na rôzne nepríjemné podnety či z detstva, vplyvov výchovy v detstve, rannej mladosti, dospelosti, partnerských vzťahov a pracovných vzťahov a iných prežitých nepríjemných situácii, vplyvy každodenných stresorov, vplyvom genetických faktorov a povahových vlastností . Panický atak prichádza nečakane počas dňa, ba aj v noci a bez zjavnej príčiny. Panický záchvat (atak) je charakteristický náhlymi epizódami silného strachu až hrôzy (paniky), ktoré sa objavujú bez zjavnej príčiny. Tento nepríjemný stav môže trvať niekoľko minút, niekedy sa môže vracať „vo vlnách“ a po dobu až niekoľkých hodín. Medzi najčastejšie prejavy patrí intenzívny strach, pocit straty kontroly nad sebou, palpitácia a búšenie srdca, zrýchlený tep, tlak na hrudi, dušnosť, závrať, pocit na odpadnutie, silný tras, pocit na zvracanie a zvracanie, tlak a bolesť žalúdka, mravenčenie v rukách a nohách, návaly tepla alebo naopak zimnica. V myšlienkach sa objavuje strach zo smrti, odpadnutia, strach, že máme infarkt myokardu, pocit bezmocnosti. Po odoznení často pretrváva tras, slabosť, vyčerpanie. Počas záchvatu organizmus uvoľňuje veľké množstvo stresových hormónov ako kortizol a adrenalín a pripravuje nás na núdzovú situáciu, ktorá aktivuje mechanizmus „bojuj alebo uteč“. Je to stav veľmi nepríjemný, avšak nie život ohrozujúci.

Medzi panické záchvaty odborníci radia aj rôzne typy fóbii, posttraumatickú stresovú poruchu, obsedantno-kompulzívnu poruchu. Podobne sa môže prejavovať aj úzkosť. Úzkosť je pre organizmus adaptívnou funkciou, teda mierne obavy, strach, starosť je celkom normálny prejav a prežíva ju v živote asi každý. Štúdie preukázali, že s miernou úzkosťou sa výkon zlepšuje, naopak ten, kto žiadnu úzkosť neprežíva alebo je príliš silná, výkon klesá.

Úzkosť sa prejavuje telesnými prejavmi, ako svalová slabosť, napätie svalstva, brnenie v rukách, búšením srdca, zrýchleným srdcovým tepom, stiahnutím žalúdka (pocit kamenia v žalúdku), potením, suchom v ústach, bledosťou a pod. a tiež psychickým napätím, problémami so zaspávaním a celkove zlou kvalitou spánku.

Úzkosť udržujú neprimerané permanentné obavy a prehnané starosti, precitlivelosť, vracanie sa do minulosti, obavy a starosti ako náhradný program (naučené).

Ako súvisí histamínová intolerancia s panickými atakmi a úzkosťou?

Histamín negatívne pôsobí na rôzne systémy v organizme. Na degradáciu prebytočného histamínu potrebujeme aktívny a v dobrej kondícii enzým DAO (diaminooxidáza) a HNMT (histamín – N- metyltransferáza). Histamín negatívne ovplyvňuje neurologické cesty v mozgu a tiež centrálnu nervovú sústavu (CNS) – priamo vplýva na neurotransmitery v mozgu. Pri nedostatočnom odbúravaní za pomoci enzýmu HNMT často dochádza k nervozite, nepokoju, zmenám nálad, vzniku migrén, úzkostných a depresívnych stavov. Spúšťačom môže byť aj iná neodhalená potravinová intolerancia, neodhalená citlivosť na lepok, laktózu, kazein a iné potraviny. Tento stav však nesmie trvať dlho, aby sa nestal chronicitným stavom, treba ho uchopiť zavčasu.

Ak sme presvedčení, a zodpovedne môžeme vylúčiť iné príčiny, že nám úzkostné stavy, panické ataky spôsobuje histamín, je na mieste urobiť revíziu v jedálničku, po konzultácii s lekárom, dietologom, kvalifikovaným výživovým poradcom, nutričným poradcom absolvovať potravinové testy, ktoré pomôžu odhaliť pôvodcu neuropsychického problému. Výborným pomocníkom na zvládanie prejavov úzkosti, depresie, neodôvodneného strachu a obáv je primeraná fyzická aktivita, pobyt v prírode, meditácia, dychové cvičenia. V prípade, že nezvládame svoje negatívne neuropsychické prejavy a emócie, je na mieste požiadať o pomoc odborníka.