Horké látky – horčiny a ich účinok na organizmus

Horké látky – horčiny  a ich účinok na organizmus

S pojmom horčiny alebo horké látky sa určite každý z nás už stretol. Článok popisuje čo sú horčiny, ako pôsobia na organizmus, ktoré potraviny obsahujú horké látky, na čo si treba dávať pozor.

Horčiny sú látky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v niektorých rastlinách a majú skvelé účinky na organizmus. Pozor, existujú aj syntetické horčiny , ktoré sa získavajú zo sekundárnych rastlinných látok, nezamieňajme si ich s prírodnými. Isto mi dáta za pravdu, že preferujeme sladkú, kyslú, slanú a umami (mäsovú) chuť pred tou horkou. Akosi sme si od horkej chuti odvykli. Jedlá s horkou chuťou drvivej väčšine ľudí tzv. „vykrúca ústa“ a preto sa jej vyhýbajú. Aby prirodzene horké potraviny zostali predajné, obsah horkej látky v mnohých zeleninách sa šľachtením znížil. Napr. nešľachtená čakanka bývala oveľa horkejšie, teda obsahovala oveľa viac horkých látok, ako tá súčasná. Zvýrazňovače chuti a sladidlá (v podobe aditív a polyolov) v potravinách tiež prispeli k zmene vnímania chuti spotrebiteľov. Z toho vyplýva, že si vychutnávame najmä slané a sladké jedlá a horkým sa radšej vyhýbame. Mnohé liečivé rastliny , koreňová a listová zelenina, ktorá obsahuje vysoký podiel horčín, z našich tanierov do značnej miery zmizli, napríklad púpava, skorocel, rebríček a mnohé ďalšie divorastúce rastliny. Áno, veľa ľudí už tieto rastliny vôbec nepozná. Je to škoda, pretože sa tak oberajú o dôležité ochranné a pozitívne látky.

Horké potraviny sú často toxické, napr. cuketa by nemala byť horká pretože v tom prípade obsahuje veľa toxickej horkej látky – cucurbitacín a preto nie je jedlá.

Tieto horké látky majú rôzne pôsobenie na organizmus, tak, napr. stimulujú tráviaci systém, prispievajú k vyváženej acidobázickej rovnováhe, stimulujú tvorbu slín, znižujú chuť na sladké a tmia chuť do jedla, regulujú obsah žalúdočnej kyseliny, podporujú tvorbu žlče, stimulujú črevnú činnosť, činnosť pankreasu, podporujú metabolizmus a peristaltiku čriev, pomáhajú pri kandide, regulujú črevnú mikroflóru, pomáhajú pri tvorbe inzulínu, zmierňujú nevoľnosť a pocit plnosti, zmierňujú bežné príznaky pri histamínovej intolerancii, podporujú tvorbu hormónu GLP-1. Tento endogénny hormón vyvoláva pocit sýtosti. Horčiny taktiež stimulujú činnosť pečene, pôsobia antioxidačne a tým zabraňujú oxidačnému stresu a vzniku mnohých ochorení, majú detoxikačný účinok, môžu zmierniť príznaky chronických zápalových ochorení čriev, ako napr. Crohnova choroba, pozitívne pôsobia na dermatitídu a akné, znižujú hladinu cholesterolu.

Pri konzumácii potravín, byliniek s obsahom horčín musíme byť opatrní, pretože, ak to s nimi preženieme, môžu byť pre nás toxické.

Existujú rôzne druhy prírodných horkých látok. Tieto sú rozdelené do skupín. Skupiny začínajú latinským slovom „ Amara “, čo znamená „Horký “ .

Amara pura / tonica: čisté (pura) horké látky : napr. zemežlč, artičok, koreň púpavy, horec žltý

Amara mucilaginosa: horčiny majú okrem horkej chuti hlienovitú konzistenciu (často obsiahnuté v doplnok proti kašľu a bolesti hrdla), napr. islandský mach

Amara aromatica: horké látky s éterickými olejmi, napr. palina, rebríček, angelika

Amara acria: pikantná, napr. zázvor, kardamón, galangal, kurkuma

Amara asstringentia: horčiny a triesloviny, napr. nátržník, vachta trojlistá - horká ďatelina

Horká látka amarogentín, ktorú obsahuje horec je považovaná za najhorkejšiu látku v prírode.

Horké látky v bylinkách sú už dlho veľkou súčasťou naturopatických liečebných postupov. Už pred 5000 rokmi boli súčasťou ajurvédskej medicíny, tradičnej čínskej medicíne. Najmä v posledných rokoch si táto téma získala väčšiu pozornosť a mediálnu prítomnosť. Najlepšie sú preskúmané pozitívne účinky horčín na trávenie, napr. horec, palina, zemežlč, puškvorec, rebríček a i.

Ako sme už spomenuli, najviac preskúmané sú účinky na tráviaci systém. Horčiny stimulujú trávenie, ich účinok začína v ústach. Pri spracovávaní jedla horčiny pôsobia dráždivo na nervy v jazyku a to spôsobuje produkciu slín. Enzýmy v slinách začnú jedlo rozkladať – teda predtrávia. Žalúdok zasa začína produkovať žalúdočnú šťavu. Len čo sa predspracované jedlo dostane z úst do žalúdka, môže sa okamžite začať tráviť . Na druhej strane, ak jedlo neobsahuje takmer žiadne horčiny, trávenie trvá dlhšie. Horká chuť povzbudí nielen žalúdok, ale aj pečeň, žlčník, pankreas a črevá, ktoré následne začnú vylučovať tráviace šťavy a tráviace enzýmy. Pri detoxikácii je horčinami podporovaná napríklad pečeň. Z tohto dôvodu môžu horčiny pomôcť pri mnohých ťažkostiach, ako je plynatosť , nedostatok žalúdočnej kyseliny, zápcha, ale aj syndróm dráždivého čreva , gastritída a dokonca aj chronické zápalové ochorenia čriev.

Problémy môžu nastať s trávením v dôsledku nedostatku horkých látok. Tento nedostatok alebo príliš málo horkých látok v strave môže viesť k pomalému tráveniu a tráviacim ťažkostiam, ako je plynatosť, bolesti žalúdka a pálenie záhy (reflux), ale aj únava a malátnosť . Nedostatočné trávenie a celkove špatne fungujúci tráviaci systém znamená, že živiny sa nedokážu správne vstrebať a organizmus ich nedokáže správne využiť a tiež to znamená, že toxíny sa nedajú úplne vylúčiť. Črevná flóra sa dostáva do nerovnováhy. Toxíny sa v konečnom dôsledku hromadia v tele a podporujú choroby, pretože trávenie ovplyvňuje aj všetky ostatné telesné funkcie a telesné systémy.

Medzi ťažkosti, ktoré priamo súvisia so zle fungujúcim tráviacim systémom patria chronické žalúdočné alebo tráviace problémy, problémy s pečeňou a žlčníkom a problémy s pankreasom. Predpokladá sa, že strava s nízkym obsahom horčín je príčinou vzniku mnohých civilizačných a autoimunitných ochorení , ako napr. napr. obezita , alergie, cukrovka a gastrointestinálne ochorenia. Tieto ochorenia nemusia vzniknúť nevyhnutne, ale ak sa k nedostatku horkých látok pridajú ďalšie faktory, ako málo vlákniny, málo dôležitých výživných látok v strave a naopak veľa cukru, múky, riziko ich vzniku stúpa. Horčiny ovplyvňujú aj tvorbu žalúdočnej kyseliny. Príčinou nedostatku môže byť liečba inhibítormi protónovej pumpy (blokátory kyseliny), tiež stres či chronická gastritída. Horké potraviny sú nám chuťovo nepríjemné, preto uprednostňujeme potraviny sladkej a slanej chuti. Avšak podľa odborníkov sú horké potraviny a byliny oveľa zdravšie ako sladké a slané pochutiny, obzvlášť, ak je niekto závislý na cukre, sladkostiach, koláčoch, buchtách a pod. Je to o zvyku. Ak si vieme zvyknúť na horkú chuť kávy, piva, to isté vieme urobiť aj s inými potravinami s horkou chuťou.

Horčiny sa osvedčili aj pri trávení tukov, pretože stimulujú činnosť pečene a žlčníka (napr. pestrec mariánsky). Pečeň potom produkuje viac žlče, ktorej úlohou je trávenie tukov. Žlč je zachytávaná v žlčníku a pri konzumácii potravy s obsahom tukov dáva žalúdok povel žlčníku, aby uvoľnil žlč na trávenie tukov.

Horčiny pomáhajú pri kožných problémoch, aplikujú sa zvonka vo forme krémov a fungujú tak, že sa viažu na receptory v koži a za pomoci bielkovín vzniká kožný kolagén. Horčiny tiež stimulujú tvorby kožného tuku, ktorý chráni pokožku pred vonkajšími vplyvmi a vysušovaním. Ak je pokožka poškodená, môžu vznikať infekcie, ktoré často vedú k vzniku rôznych ochorení a dermatitíd.

Okrem Amary horčiny obsahuje aj niektoré ovocie a zelenina, ich obsah sa však šľachtením znížil.

Patrí sem čakanka, rukola, ružičkový kel, olivy, brusnice, jablká Jonagold a Braeburn, grapefruit, pomelo, petržlen, koriander, oregano, mäta pieporná, kurkuma, zázvor, škorica, šalvia, rozmarín, reďkovka, fenikel, kardamón, horčičné semiačka, horké látky v čaji, listy artičokov, koreň horca, puškvorec, koreň a listy púpavy a i.

Najčastejšie horčiny používame vo forme čajov alebo korenia. Čaj si môžeme pripraviť aj s vlastných nazberaných bylín alebo ich ponúkajú vo forme hotových zmesí, lekárne, drogérie, supermarkety a predajne zdravej výživy či e-shopy. Aby sa horká látka nestratila pôsobením tepla, mali by sa pri príprave čaju len lúhovať (max 10 min.), nie variť.

Horké látky sa nachádzajú aj v káve v podobe kofeínu. Okrem kofeínu káva obsahuje aj ďalšie horčiny, ktoré ovplyvňujú jej chuť. Ich obsah závisí o kávového zrna a spôsobu praženia. Veľa ľudí si po dobrom obede dopraje šálku kávy či espresso práve pre trávenie. Pozor však musia dať jedinci, ktorí sú na kávu citliví. O účinkoch kávy na ľudský organizmus sa vedie mnoho štúdií, mnohé z nich sú kontroverzné. Jedna z nich bola publikovaná s výsledkom, že kofeín poškodzuje kĺby. Preto by sme to s kávou nemali preháňať.

Traduje sa tiež, že alkoholické nápoje sú vhodné na trávenie, podávajú sa k jedlu vo forme rôznych druhov vín či destilátov. Horké látky obsahuje napr. pivo – chmeľ, vo červenom víne sa nachádzajú taníny a rôzne horčiny v bylinných likéroch a destilátoch. S alkoholom by sme to však tiež nemali preháňať.

Horké látky sa používajú aj do doplnkov stravy vo forme kvapiek a alkohol sa používa ako rozpúšťadlo.

Pozor na horké látky u niektorej zeleniny

Horké látky v niektorých druhoch zeleniny môžu pôsobiť toxicky. Napríklad horčiny v cukete, tekvici alebo solanín v zemiakoch , paradajkách a baklažáne.

Cucurbitacíny sú horké látky, ktoré sa môžu vyskytnúť v tekvicovitej zelenine ako cuketa, tekvica, uhorka , melón. Pred konzumáciou preto vyskúšajte malý kúsok surovej zeleniny. Ak chutí horko, nejedzte to.

Horkú látku solanín nájdeme v zemiakoch, paradajkách a baklažáne. Tvorbe solanínu predídeme tak, že zemiaky uskladníme na chladnom, tmavom a suchom mieste a pred varením dôkladne odstránime zelené škvrny a klíčky. Základným pravidlom je, nejesť zemiaky s klíčkami dlhšími ako 1 cm, nejesť zelené paradajky a baklažán, pri dozretých treba vždy dobre vyrezať stonku.

Škodiť môže aj mierne horká chuť

Ak cuketa, tekvica alebo uhorka chutia horko, v žiadnom prípade by sme ich nemali jesť, pretože aj mierne horká chuť tejto zeleniny naznačuje prítomnosť cucurbitacínov. Aj veľmi malé množstvá môžu spôsobiť nevoľnosť, vracanie a hnačku. V množstve 1 mg na kg telesnej hmotnosti môžu cucurbitacíny spôsobiť smrť.

Solanín v zemiakoch, paradajkách a baklažáne môže viesť k nevoľnosti, vracaniu, závratom a dokonca srdcovým arytmiám a kŕčom už od 1 mg na kg telesnej hmotnosti. Smrteľná dávka predstavuje 400 mg, čo by v závislosti od obsahu solanínu zodpovedalo niekoľkým kilogramom zemiakov (so šupkou).

Užívanie horkých látok vo forme doplnkov stravy.

Pri užívaní horčín máme na mysli Amaru. Tie sa dajú kúpiť aj vo forme kvapiek, prášku, štiav a kapsúl, bylinných sprejov a elixírov. Kvalitný doplnok stravy zvyčajne obsahuje rôzne druhy rastlín s obsahom horčín, napríklad horec, rebríček, púpavu, zemežlč a pod. Tekuté produkty majú tú výhodu, že ich účinok nastáva hneď, ako sa dostanú do kontaktu s receptormi horkej látky v ústach. V tekutej forme sú horčiny často rozpustené v alkohole, ale existujú aj produkty bez alkoholu. Je dôležité, aby neobsahovali žiadne umelé príchute, cukor, sladidlá ani iné prídavné látky, tieto informácie sú uvedené na etikete doplnku. Za najprirodzenejšiu a najjednoduchšiu formu sú považované horčiny v prášku. Optimálne je, ak si z prášku dáme štvrť lyžičky priamo do úst, bez tekutiny. Sliny sa začnú produkovať vo zvýšenom množstve. Horké látky necháme pôsobiť a po 1 až 3 minútach ich prehltneme. Spočiatku chutí prášok veľmi horko. Už po niekoľkých dávkach si všimneme, ako si na to zvykáme, a nakoniec si tú horkú chuť obľúbime.

Kapsuly sa užívajú pred jedlom, pretože ich účinok sa dostavuje pomalšie ako u tekutých produktov.

Horčiny v prášku môžeme pridať aj do jedla, napr. do smoothie, müsli alebo do šalátového dresingu.

Aby sa pozitivita a účinok horkých látok mohol naplno prejaviť, je dôležité ich prijímať správne, preto sa užívajú pred jedlom alebo po jedle. Ak sa užijú 10 až 30 minút pred jedlom, optimálne pripravia tráviaci systém na spracovanie potravy. Po jedle pomáhajú pri pocitoch plnosti, plynatosti či bolesti žalúdka.

Pamätajte na to, že vyššie popísané horčiny pôsobia na pocit sýtosti len vtedy, ak sa užívajú pred jedlom.

Pri práškovej forme je najlepšie dávkovať uvedenú dávku lyžičkou. Predtým, ako prášok pridáte do smoothie alebo müsli, mali by ste vyskúšať, ako horko chutí. Možno nebudete chcieť pridať celú dennú dávku, ale radšej si dávku rozdeliť do viacerých jedál. Potom by ste napríklad mohli pridať trochu prášku do müsli, raňajkovej kaše, trochu do smoothie a trochu do šalátového dresingu.

Kedy zaradiť horčiny do jedálnička

Horčiny možno začať užíva pri pretrvávajúcich problémoch s trávením. Odporúča sa užívať ich 3 x denne počas 4 týždňov, alebo podľa odporúčania výrobcu doplnku stravy, ktoré nájdete na etikete. Ak vám vyhovuje, užívanie môžete  predĺžiť. Užívať horčiny môžeme nielen vo forme doplnkov stravy, ale aj vo forme zeleniny a ovocia ktoré ich obsahujú. Účinok horčín je individuálny. U niekoho zlepšenie môže nastať po prvej šálke čaju, u niekoho to môže trvať niekoľko dní. Účinok závisí od toho v akom stave máme tráviaci trakt, od prejavov, akými ochoreniami tráviaceho traktu trpíme.

Okrem pozitívnych účinkov horčiny majú aj niektoré negatívne účinky. Keďže horčiny stimulujú tráviaci systém, ktorý po ich užití pracuje efektívnejšie, u niektorých ľudí môže dôjsť k detoxikačnej reakcii, čo sa prejaví napr. bolesťou hlavy, ktorá zvyčajne po niekoľkých dňoch ustúpi. U citlivých ľudí môžu horké rastlinné látky spočiatku pôsobiť laxatívne alebo viesť k bolestiam brucha a nevoľnosti. Ako je popísané vyššie, telo už nie je zvyknuté na horčiny a musí si na ne opäť zvykať. Preto si ich dávkujte v menších dávkach. Horčiny sa neodporúča užívať v prípade žalúdočných a dvanástnikových vredov, žlčníkových kameňov.

Kontraindikácie s liekmi

Keďže existuje široká škála horkých látok, nie je možné vylúčiť interakcie s liekmi. Horké látky nazývané naringín a furanokumarín, ktoré sa nachádzajú napríklad v grapefruite a pomele, sú v kontraindikáciami s niektorými liekmi. Z tohto dôvodu mnohé príbalové letáky liekov upozorňujú na interakcie s grapefruitom. Horké rastlinné látky získané z pomela sú niekedy obsiahnuté aj v doplnkoch stravy. Pre istotu by sa tieto horčiny nemali užívať v prípade, ak užívate antikoncepčné tabletky, blokátory vápnikových kanálov alebo statíny, pretože by mohli posilniť alebo oslabiť účinok lieku. Horčiny z grapefruitu a iných citrusových plodov môžu byť v kontraindikácii aj s inými účinnými látkami v liekoch, preto dôsledne čitajte príbalové letáky. Kontraindikácie môžu nastať aj po konzumácii zeleniny a ovocia, keďže väčšina interakcií je stále neznáma.

O užívaní horčín sa vždy poraďte so svojim lekárom, najmä, ak užívate chemické lieky. 

 28.1.2024

zdroj: https://www.zentrum-der-gesundheit.de/ernaehrung/lebensmittel/inhaltsstoffe/bitterstoffe, Autor: Katharina Herzig, Dr. med. Jochen Händel

https://histaminikus.de/blogs/blog/das-hast-du-bitter-notig

https://saint-charles.eu/blogs/news/bitterstoffe-2