Prídatné látky v potravinách alebo výživa včera a dnes
Denne skonzumujeme v potravinách 3 až 7 prídatných látok, ročne pripadá na každého spotrebiteľa 4 až 6 kg syntetických látok prijatých z potravín. Syntetické aditíva sa nachádzajú nielen v potravinách ale aj v kozmetických prípravkoch, doplnkoch výživy a liekoch.
Názory na používanie prídatných látok v potravinách a surovinách, z ktorých je potravina vyrobená sa rôznia. Potravinoví chemici tvrdia, že sú bezpečné, s odôvodnením, že legislatíva, nariadenia a smernice EU dovoľujú ich používanie. Iní odborníci hovoria, že na ľudský organizmus vplývajú negatívne a sú príčinou mnohých zdravotných ťažkostí.
Treba spomenúť, že výživové správanie ľudí prešlo mnohými zmenami až po dnešnú modernú spoločnosť. Kedysi bolo stravovanie ľudí závislé od klimatických zmien a zemepisného pásma. Živili sa tým, čo príroda poskytovala, napr. ovocie, zeleninu, rastliny, semená tráv (neskôr obilie), orechy, ryby, vajcia, chudé mäso z divých zvierat s vysokým obsahom nenasýtených mastných kyselín. Tieto prirodzené potraviny obsahovali veľa bielkovín, vitamínov a minerálnych látok, vlákninu a málo tukov.
Charakter potravín sa menil postupne. Najväčšie zmeny prišli v 20. storočí. Potraviny v prirodzenom stave začali nahrádzať spracované potraviny. Zmeny v životnom štýle, pracovné vyťaženie, život vo veľkých mestách priniesol aj zmenu v stravovaní a stravovacích návykoch. Ľudia čoraz menej času trávia s prípravou jedla. Zvýšil sa záujem o rýchle , hotové jedlá, polotovary, ktoré si nevyžadujú dlhú kuchynskú úpravu. Výroba potravín s dlhou dobou použiteľnosti a skladovateľnosti si vyžaduje pridávanie rôznych syntetických preparátov, ktoré majú plniť rôzne účely. Rozmach priemyselne spracovaných potravín priniesol aj ďalšie negatíva. V dôsledku nedostatku výživných látok v potravinách, vysokej spotrebe bieleho cukru, bielej múky, zákuskov, koláčov, buchiet, prejedania sa, začali narastať srdcovo-cievne ochorenia, diabetes mellitus, vysoký krvný tlak a cholesterol, nadváha a obezita, alergie a potravinové intolerancie, nádorové ochorenia, autoimunitné ochorenia.
V súčasných, modernými technológiami spracovaných potravinách sa nenachádza len jedna syntetická látka, ale omnoho viac, rôznych druhov a za rôznym účelom. Používajú sa na zabezpečenie žiadaných vlastností priemyselne spracovaného potravinového výrobku. Tieto neprirodzené látky sa pridávajú do potravín zámerne. Poznáme ich pod označením éčka, napr. E 927, alebo aditíva alebo pod slovným označením napr. emulgátory, syntetické antioxidanty, zahusťovadlá, zvýrazňovače chuti, látky zlepšujúce múku, leštiace a kypriace látky, potravinárske farbivá, látky predlžujúce trvanlivosť, modifikované škroby, odpeňovače, plnidlá, stabilizátory, siričitany, pridané cukry ako fruktóza a glukóza, syntetické sladidlá, spevňujúce a zvlhčujúce látky, dusitany a dusičnany a mnohé iné. Potraviny sa tiež fortifikujú, to zn., že sa do nich pridávajú syntetické vitamíny. Odborníci hovoria, že syntetické látky v potravinách použité jednotlivo nie sú zdraviu škodlivé, ale je fakt, že v jednej potravine často nájdeme 5 až 10 syntetických prídatných látok a ich vzájomné pôsobenie na ľudský organizmus však nikto neskúmal. Avšak pri permanentnom konzumovaní potravín, nadužívaní doplnkov stravy a liekov, používaní kozmetických prípravkov s obsahom syntetických prídatných látok podľa niektorých odborníkov môže dôjsť k zdravotným ťažkostiam, prejavom mnohých ochorení, potravinovým intoleranciám, alergiám, narušeniu imunitného systému a i. Aditíva môžu spôsobovať poškodenie enzymatickej činnosti, uvoľňovanie histamínu, kožným prejavom ako dermatitídy, ekzémy, žihľavku, respiračné ťažkosti. Zvlášť citlivý je detský organizmus. Organizmus človeka nepretržité konzumovanie neprirodzených látok v potravinách nemusí zvládať.
V dobe moderného stravovania prakticky v obchodoch neexistujú ročné obdobia. Letné ovocie máme k dispozícií celoročne, pestované je však na umelých substrátoch. Zamyslime sa, za akých podmienok žijú zvieratá vo veľkochovoch bez prístupu k pastve. Sú kŕmené neprirodzeným krmivom s obsahom rôznych látok ako GM sójou, kukuricou „ochutenou“ antibiotikami, hormónmi. Takto „vyrobené“ mäso či mlieko sú neprirodzené a nie veľmi zdraviu prospešné. Ďalšou otázkou je, ako a čím sa hnojí pôda, aké lieky okrem antibiotík dostáva dobytok do krmiva, akými syntetickými látkami sa ošetruje krmivo v skladovacích priestoroch, ako sa pestujú plodiny, ktoré sa používajú na kŕmenie dobytka, a takto by sme mohli pokračovať.
Ako sa vyvarovať syntetickým prídatným látkam v potravinách?
Každý výrobca má povinnosť obsah prídatných látok v potravine uviesť v zložení potraviny na etikete a to slovným označením alebo číselným kódom a tiež názvom kategórie, napr. konzervant, emulgátor, farbivo, zahusťovadlo a pod.
Eliminovať konzumáciu potravín s obsahom prídatných látok môžeme tak, že budeme pozorne čítať zloženie výrobku a náš spotrebný kôš bude obsahovať čo najmenej potravín s obsahom prídatných látok a v čo najväčšej miere budeme uprednostňovať potraviny z ekologického poľnohospodárstva a z overených zdrojov.
Podmienky, za ktorých môžu výrobcovia potravín používať prídatné látky upravuje „ Kódexový všeobecný štandard pre potravinárske prídatné látky“ (GSFA). Databáza GSFA poskytuje náhľad na jednotlivé prídatné látky podľa názvu, funkčnej triedy, čísla, kategórie potravín.
Zdroj: www.eucell.de , www.bezpecnostpotravin.cz , www.pharus.sk
Vít Syrový, Tajemství výrobcu potravin, Cereus, s.r.o 2014, ISBN 978-80-903137-9-8